BRATISLAVA.
Ten by mal v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od januára 2012. O problematike starých envirozáťaží sa diskutuje už asi 20 rokov. Od roku 1998 sa hovorilo o príprave zákona, v roku 2003 sa začali prípravné práce.
"Environmentálne záťaže bude potrebné sanovať. To však nie je možné bez ustanovenia pôvodcu," konštatuje v materiáli envirorezort. Povinnú osobu by tak mal v správnom konaní určovať krajský úrad životného prostredia.
V prvom rade bude bratý na zodpovednosť pôvodca environmentálnej záťaže, vrátane jeho právneho nástupcu, pričom za právneho nástupcu sa nepovažujú dediči a reštituenti, nakoľko tieto subjekty nemajú priamu súvislosť so vznikom environmentálnej záťaže.
Štát by mal za environmentálne záťaže prebrať zodpovednosť v prípade, že nebude možné určiť povinnú osobu. Následne vláda na návrh envirorezortu určí, ktoré ministerstvo bude zodpovedné za sanáciu záťaže.
Celkové výdavky vyplývajúce zo zavedenia právnej úpravy sa odhadujú na 487 miliónov eur. Predpokladá sa, že 84 percent bude pokrytých z verejných zdrojov a 16 percent bude pochádzať zo súkromných zdrojov. Prijatie zákona umožní aj čerpanie eurofondov, z ktorých by malo pochádzať vyše 116 miliónov eur. Ďalších takmer 300 miliónov eur by od roku 2013 do roku 2027 malo prísť zo štátneho rozpočtu.
Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov.
Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.
