KOŠICE. Zvážnice, približovacie a spevnené lesné cesty v hornatom teréne sú najväčším rizikom povodní v podhorských sídlach. Až 81 percent zrážok po nich stečie do údolí.
Vyplýva to z experimentu, ktorý v Ťahanovciach pri Košiciach otestoval účinnosť alternatívnych protipovodňových opatrení.
Najúčinnejším a zároveň najlacnejším alternatívnym riešením je podľa meraní SAV rekultivovať lesné cesty. „V časti, ktorú upravil mechanizmus, sme nenamerali žiadny povrchový odtok. Účinnosť opatrenia je teda stopercentná. Tam, kde sa lesné cesty a zvážnice nepoužívajú, osobne by som odporúčal ich rekultiváciu,“ zdôraznil šéf experimentu, hydrológ Tomáš Orfánus.
Najviac škody pri povodniach spôsobujú lesné cesty, ktoré sa po skončení ťažby nerekultivujú, hoci to prikazuje zákon. Na tomto úseku do pôdy vsiaklo napokon len 19 percent vody.
Prehrádzky
Málo účinné sú podľa Orfánusa aj drevené prehrádzky. Podľa výsledkov testu dokážu takto upravené zvážnice zadržať len 33 percent dažďovej vody.
„Myslím si, že sú aj efektívnejšie a lacnejšie alternatívy ako prehrádzky,“ povedal Orfánus. Pripúšťa, že dlhodobo sa môže ich účinok zvyšovať. „Vzhľadom na použitý prírodný materiál, ktorý podlieha deštrukčným procesom, nie je však ich životnosť príliš vysoká,“ upozorňuje.
Opačné skúsenosti s prehradzovaním roklín a erodovaných ciest majú v obci Malá Lodina. „Pri vlaňajších záplavách voda z kopcov splavila do dediny tisícky ton štrku. Aj keď tohto roku sme nezažili také dažde ako vlani, vďaka prehrádzkam máme pokoj,“ oponuje starostka Adriana Fečková. „Viem, o čom hovorím, starostujem dvadsaťjeden rokov. A každý rok sa situácia opakovala.“
Vláda si počká
Povodňová vlna z okolitých kopcov začiatkom júna takmer zničila dedinku Píla v Malých Karpatoch. Za tri hodiny tam vtedy spadlo sto litrov vody na štvorcový meter.
Rovnaké zrážky simulovali vo štvrtok pracovníci Ústavu hydrológie SAV na troch rôznych povrchoch cesty v ťahanovskom lese.
Čiastočné výsledky boli známe už včera, na podrobné čaká aj vláda, ktorá do alternatívnych protipovodňových opatrení investuje 19 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a päť miliónov z európskeho sociálneho fondu. Úpravy krajiny by mali v okolí 190 ohrozených obcí zadržať viac ako šesť miliónov kubických metrov dažďovej vody. Program má aj silných odporcov vrátane ministerstiev.
„Úrad vlády víta všetky experimenty a výsledky vedeckého bádania, ktoré kvalitatívne posunú prevenciu proti povodniam,“ tvrdí hovorca premiérky Rado Baťo.
Hovoriť o prehodnocovaní vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí však považuje za predčasné. „Je ambíciou vlády čerpať z najnovších poznatkov a v prípade potreby program aktualizovať. Test však už teraz dokázal životaschopnosť alternatívnych riešení.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
