BRATISLAVA.
Ako pre TASR potvrdili zástupcovia lekárov, sestier, odborov a nemocníc, materiál, ktorý počíta s oddlžovaním štátnych nemocníc vo výške 350 miliónov eur, nedostal spomedzi nich nikto. Ministerstvo zdravotníctva trvá na tom, že pripomienkovanie prebehlo v súlade s platnou legislatívou.
Podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Márie Lévyovej im materiály na pripomienkovanie bežne prichádzajú cez legislatívny portál a ministerstvo im ich posiela aj poštou.
Spomínaný návrh finančnej stabilizácie nedostali v žiadnej podobe. Lévyová je presvedčená, že sa k nemu mali vyjadriť aj zdravotníci, keďže ide o dosť zásadný materiál. Poznamenala, že pri oddlžovaní sa malo myslieť aj na nadlimitné výkony, ktoré v prípade ich nevyriešia spôsobia opätovné rýchle zadlžovanie nemocníc, čo ich v prípade ich premeny na akciové spoločnosti môže priviesť do konkurzu.
"Nielen za môjho pôsobenia, ale aj za predchádzajúcich ministrov sa vždy materiály dávali na pripomienkovanie aj zdravotníkom. Z histórie si nepamätám, že by do pripomienkovania neboli zapojení," povedal pre TASR exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer) s tým, že tento prípad považuje za precedens.
Myslí si preto, že v tomto prípade išlo o jasný zámer, keď materiál nedostali na pripomienkovanie ľudia, ktorí k nemu mali svoj názor. Šéf Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár rovnako ako Slovenská lekárska komora potvrdil, že materiál na pripomienkovanie nedostali.
"O tak vážnom materiáli sme mali byť každopádne informovaní. Je pre mňa šok a absolútne prekvapujúce, že to neprišlo. Vychádza mi z toho, že minister nemá odvahu diskutovať a že všetko podriadili času. Cieľ je jasný a je jedno, akým spôsobom sa tam dostanú či zákonnou cestou alebo nie," konštatoval pre TASR. Poukázal na to, že pár ľudí nemôže rozhodovať o osude miliónov ľudí a ignorovať postoj zdravotníkov. "To nejde," zdôraznil.
Materiál na pripomienkovanie nedostal ani Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb. Ako pre TASR uviedol jeho predseda Anton Szalay, ostatné materiály, ktoré sa v súčasnosti pripomienkujú im prišli. "Neviem či to bol zámer, alebo to bolo dovolenkovým obdobím." Vysvetlil, že odbory by presadzovali oddlženie nielen štátnych nemocníc, ale aj nemocníc vyšších územných celkov. "Zase sa robí nejaké selekcia, určite by sme k tomu zaujali stanovisko," doplnil.
"Návrh by sme určite pripomienkovali. Je to čistá lož, ak tvrdia, že bolo medzirezortné pripomienkové konanie. Takýto materiál neexistuje, aby sme opomenuli. Svedčí to o tom, že to nešlo štandardným spôsobom a vedia prečo," povedal pre TASR viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. Myslí si, že to, že materiál zdravotníci nedostali bol zámer a takýto prístup považuje za časovanú bombu na nepokoje.
Materiál podľa jeho slov vytvára viacero precedensov, keďže to, čo minulá vláda požičala niektorým nemociam, už na základe návrhu finančnej stabilizácie nemusia vrátiť. Pripomenul, že niektoré nemocnice, ktorým sa dlh odpustil sa v súčasnosti idú znova oddlžovať. "Vzniká tu otázka, či sú si všetci občania SR rovní, keďže inú starostlivosť budú poskytovať nemocnice, ktoré sa oddlžovali dvakrát ako tie ostatné," uzavrel s tým, že tento prístup pocítia najmä ľudia v regionálnych nemocniciach, čo považuje za diskrimináciu.
Stanovisko Asociácie fakultných nemocníc sa TASR získať nepodarilo, materiál na pripomienkovanie však napríklad nedostala ani najväčšia a zároveň najzadlženejšia nemocnica na Slovensku, Univerzitná nemocnica Bratislava.
Ako pre TASR ozrejmila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Katarína Zollerová, k materiálu prebehlo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa začalo 8. a skončilo 12. augusta. Vláda sa materiálom zaoberala 17. augusta. Ministerstvo tak pripomienky iných rezortov vyhodnotilo za dva pracovné dni, prípadné rozporové konania so zdravotníkmi sa nekonali, keďže materiál vzhľadom na to, že ho nedostali, nepripomienkovali.
Materiál bol podľa Zollerovej zverejnený v súlade s platnou legislatívou na legislatívnom portáli a pripomienky bolo možné zaslať na portál v čase skráteného medzirezortného pripomienkového konania. "Skrátené konanie bolo v čase od 8. do 12. augusta a v rámci predloženého materiálu na rokovanie vlády je priložené aj vyhodnotenie pripomienok, kde je jasne vidieť, kto dal pripomienky, akého charakteru boli pripomienky, ako boli vyriešené vrátané spôsobu riešenia pripomienok. Pripomienku si napríklad uplatnil Žilinský samosprávny kraj," zhrnula.
