BRATISLAVA. Náklady na pôsobenie slovenských vojakov v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu z roka na rok rastú.
Upozorňuje na to rezort obrany v hodnotiacej správe, ktorou sa bude v stredu zaoberať vláda. Vlani misie vyšli na 48, 4 milióna eur, pričom v roku 2004 to bolo 16,6 milióna eur.
Podľa autorov materiálu „je potrebné zaoberať sa rôznymi aspektmi tohto pôsobenia a jeho skvalitnenia, na jednej strane na úrovni Ministerstva obrany a na druhej strane na úrovni vlády“.
Z rozpočtových zdrojov ministerstva obrany išlo vlani 45 miliónov eur, 3,4 milióna boli refundácie OSN
Náklady na operácie a misie v roku 2010 vzrástli oproti roku 2009 o 9,23 percenta. V roku 2011 sa očakáva ďalší nárast výdavkov na operácie a misie až na úroveň 52,2 milióna eur.
Podľa rezortu obrany by mala byť v konfliktných regiónoch lepšia koordinácia všetkých dostupných foriem pomoci (vojenskej, civilnej, rozvojovej) a zároveň presadzovania hodnôt a záujmov Slovenska.
„V tejto súvislosti je potrebné, aby sa aj Slovenská republika sústreďovala okrem zabezpečenia pôsobenia OS SR v operáciách a misiách aj na budovanie kapacít civilného krízového manažmentu,“ napísali v správe.
Ministerstvo chce misie prehodnotiť
Ministerstvo obrany chce zlepšiť pôsobenie našich vojakov v misiách zhodnotením aktuálne poskytovaných príspevkov armády do zahraničných operácií.
Cieľom je poskytovať kvalitnejšie príspevky s vyšším transformačným potenciálom pre rozvoj ozbrojených v súlade s Cieľmi síl NATO a ďalšími záväzkami vyplývajúcimi z členstva v medzinárodných organizáciách a s prihliadnutím na finančné možnosti Ministerstva obrany.
V operácii ISAF v Afganistane zhodnotia predovšetkým účasť multifunkčnej ženijnej jednotky, ktorá v poslednom období čoraz menej plní svoj účel a taktiež účasť v provinčnom rekonštrukčnom tíme v Tarin Kowt.
Podľa materiálu má bez pridelenia finančných prostriedkov minimálny prínos pre realizáciu projektov.
„Výzvou do budúcnosti je aj zníženie výrazného percentuálneho podielu strážnych jednotiek (viac ako 69 percent) s malým prínosom pre transformáciu OS SR na celkovom príspevku Slovenskej republiky v operácii ISAF a ich postupné nahradenie inými príspevkami s väčším prínosom pre rozvoj OS SR,“ uvádza sa v materiáli.
Pri plánovaní a vysielaní jednotiek sa ministerstvo obrany bude snažiť, aby nasadené jednotky do operácií a misií mali organický, teda celistvý charakter a posielali ich spolu so svojimi nadriadenými prvkami velenia. Po návrate by mali byť schopné preniesť skúsenosti získané počas nasadenia do výcviku ďalších jednotiek.
Okrem toho sa chcú zamerať napríklad na dôsledný výber personálu na veliteľské pozície. Pred nasadením do operácie je podľa autorov správy potrebné zlepšiť kvalitu výcviku s cieľom lepšej pripravenosti vysielaných jednotiek na plnenie konkrétnych úloh.
V oblasti logistického zabezpečenia je potrebné zabezpečiť výstrojný materiál pre rotujúce jednotky v dostatočnom predstihu pred nasadením do operácie a spružniť systém zásobovania misií.
Vojakov v zahraničí máme menej
Slovensko malo vlani v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu menej vojakov ako rok pred tým. V roku 2010 ich v zahraničí pôsobilo 520, v roku 2009 to bolo 619 – čo predstavuje medziročný pokles o 19 percent.
Ten spôsobilo stiahnutie príslušníkov Ozbrojených síl SR z operácie KFOR v Kosove a dočasne aj proces reštrukturalizácie kontingentu v operácii ALTHEA v Bosne a Hercegovine. Tieto údaje vyplývajú z materiálu rezortu obrany, ktorým sa bude v stredu zaoberať vláda.
V prioritnej operácii ISAF bol v roku 2010 zvýšený počet vojakov oproti roku 2009 o 30 percent, z 241 na 314 príslušníkov ozbrojených síl.
Vlani slovenskí vojaci pôsobili v siedmich operáciách a misiách v šiestich krajinách na dvoch kontinentoch.
Pod velením NATO boli tri operácie ( ISAF v Afganistane, KFOR, veliteľstvo NATO v Sarajeve), ďalšie dve operácie boli pod vlajkou EÚ (ALTHEA, EUMM v Gruzínsku) a dve misie pod velením OSN (UNFICYP na Cypre, UNTSO na Blízkom východe).
