BERLÍN, BRATISLAVA. Slovensko nemá na rozhodnutie o eurovale toľko času, ako naznačovali koaliční lídri. Problém koalícia zrejme odsunula len o niekoľko týždňov.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) vravela, že Slovensko ratifikuje dokumenty o eurovale ako posledné spomedzi štátov eurozóny, lebo chce získať dostatok času na dohodu.
SaS totiž odmieta hlasovať za zvýšenie eurovalu a pomoc Grécku. Predseda strany Richard Sulík tvrdil, že odkladom môžeme získať mesiace.
Slovenský zástupca v eurovale Martin Bruncko však hovorí, že termín máme len do konca septembra. „Dovtedy je potrebné urobiť všetky kroky na to, aby dohoda o eurovale začala na Slovensku platiť.“
KDH chce za prezidentom Fakty Kde môžu byť problémy
V Nemecku v parlamente a po rozhodnutí Ústavného súdu, pre záruky pre Fínsko váhajú Rakúsko, Slovensko, Slovinsko,
Holandsko a Estónsko.
Navŕšenie eurovalu pritom neodmieta len SaS, ale aj poslanci MostaHíd z OKS.
Hlasovať o týchto návrhoch by sa podľa predsedu OKS Petra Zajaca v parlamente nemalo, „kým EÚ neprijme racionálny, nerozporný program zamedzujúci dlhovým krízam“.
Kresťanskí demokrati žiadajú stretnutie u prezidenta Ivana Gašparoviča, kde by sa s opozíciou dohodli na podpore.
„Predseda KDH Ján Figeľ predpokladá, že prezident takúto schôdzku v dohľadnom čase iniciuje,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení.
Ani rokovanie u Gašparoviča nepresvedčí Smer, aby vláde pomohol s eurovalom. Podpredseda strany Peter Kažimír hovorí, že v tomto im nechali voľnú ruku aj eurosocialisti, ktorí zmeny v eurovale podporujú.
Slovensko nie je jediné Mesiac po tom, čo štáty eurozóny dosiahli dohodu o novej pôžičke pre Grécko na mimoriadnom summite v Bruseli, je jej schválenie ohrozené vo viacerých štátoch.
„Je veľmi dôležité, aby sa dohody zo summitu 21. júla rýchlo a úplne schválili,“ povedal včera podľa agentúry AFP hovorca eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna.
Istotu nemá ani Nemecko, kde nové miliardy pre Grécko kritizujú niektorí vládni kresťanskí demokrati (CDU) i liberáli (FDP). Kancelárka Angela Merkelová sa snaží dohodu pretlačiť čo najrýchlejšie, hlasovať by sa malo 23. septembra.
Rozhodovať o pomoci Grécku bude 7. septembra aj Spolkový ústavný súd, na ktorý sa obrátil politik vládnej bavorskej CSU. Má rozhodnúť, či Nemecko účasťou na eurovale a bilaterálnou pomocou Grécku neporušuje ústavu.
Neočakáva sa, že by súd pomoc zastavil, mohol by zrejme viac do rozhodovania zapojiť parlament a posilniť tak kritikov pomoci.
Fíni trvajú na zárukách Ďalšie štáty eurozóny váhajú so súhlasom po tom, čo si Fínsko minulý týždeň bilaterálne dohodlo s Gréckom záruky za svoju časť pôžičky. Ozvalo sa Rakúsko, ktoré bolo doteraz solidárne so zadlženými krajinami.
Teraz chce Viedeň také záruky, aké má Fínsko pre všetky štáty. Rovnako sa vyjadrili Slovensko, Slovinsko či Estónsko.
Proti sú Holanďania, ktorí žiadajú, aby sa Fíni záruk vzdali. Fínsky premiér Jyrki Katainen však médiám povedal, že bez záruk fínsky parlament pomoc Grécku neschváli.
Ak by si všetky štáty bilaterálne dohodli záruky, schválenie pomoci by sa podľa ratingovej agentúry Moody's zdržalo.
