BRATISLAVA. Sedíte pod múrom, ktorý ohrieva slnko, a niečo šuští. Uvedomíte si, že to sa sype a odchádza ďalší hrad. Tak opisuje dnešný stav väčšiny slovenských zrúcanín šéf združenia Zachráňme hrady František Kostroš.
Ministerstvo kultúry mu dáva za pravdu. „Z 98 hradov je 41 v dezolátnom stave, čo je najvyšší stupeň ohrozenia,“ vraví hovorkyňa Eva Chudinová.
„Vo väčšine prípadov ide o staticky narušený stav hradných objektov. Hrozia plošné úbytky v dôsledku rozpadu hmoty a vyžadujú si urgentné zásahy.“
Hľadajú nových majiteľov
Pamiatky
- štát: 45 hradov a hradísk, 15 spoluvlastní
- obce a župy: 29 hradov a hradísk, 9 spoluvlastnia,
- súkromné firmy a osoby: 6 hradov, 5 spoluvlastnia,
- občianske združenia: 3 hrady, 8 spoluvlastnia
- cirkev: 6 hradov,
- neznámi vlastníci: 17 hradov.
Povinnosť chrániť kultúrne pamiatky majú podľa zákona vlastníci. Na rekonštrukcie však zväčša nemajú peniaze alebo právomoci.
Takmer polovica hradov stále patrí štátu, väčšina stojí na pozemkoch v správe štátneho podniku Lesy SR, ktorý sa k múrom nehlási.
„O pamiatky sa mali starať inštitúcie na to určené. Keby sme aj v budúcnosti mali voľné prostriedky, nemôžeme ich investovať do cudzieho majetku,“ tvrdí hovorca podniku Vlastimil Rezek.
Štátne lesy a ministerstvo kultúry preto hľadajú spôsob, ako 38 hradov na pozemkoch Lesov previesť na iných vlastníkov.
Podmienkou je, aby hrady ostali prístupné verejnosti. Nový vlastník musí predložiť aj projekt ich záchrany a doložiť skúsenosti s pamiatkovou obnovou.
„Ideálne je, ak hrad vlastní obec, pretože pre ňu môže byť atrakciou, ktorá priláka turistov a zabezpečí prácu ľuďom v obci,“ tvrdí Chudinová. Obce a župy dnes vlastnia 29 hradov, ďalších deviatich sú spoluvlastníkmi.
Vlastníctvo je neisté
„Spoliehať sa, že prevod hradov na obce je univerzálne riešenie, je krátkozraké. Koľké obce majú kaštiele, ktoré boli v oveľa lepšom stave a rozpadajú sa,“ upozorňuje Kostroš.
Vhodným vlastníkom ruín môžu byť podľa ministerstva aj dobrovoľnícke občianske združenia. Dnes vlastnia napríklad Lednický či Lietavský hrad, zväčša však zrúcaniny zachraňujú v nájme. Ich nevýhodou je neistá trvácnosť.
Najhoršie je na tom 17 hradov s nevyjasnenými vlastníckymi vzťahmi. „Sťažujú práce dobrovoľníkom a výrazne komplikujú čerpanie z eurofondov, pretože jedným z predpokladov je súhlas vlastníka,“ vraví Chudinová.
Na podobný problém narazil nový vlastník hradu Biely kameň nad Svätým Jurom. Pozemky vlani získala od Lesov spoločnosť Vera property, ktorá by chcela hrad opraviť.
„Okamžite sme narazili na toľko administratívnych úskalí až hrôza. Objavili sa aj hlasy spochybňujúce naše vlastníctvo, keďže stavba nemá list vlastníctva,“ hovorí Patrik Hradecký zo spoločnosti.
Ministerstvo ich však podporilo. Tvrdí, že ruiny nie sú stavbou a „tvoria neoddeliteľnú súčasť pozemku“.
Záchranu hradov si za prioritu určil minister kultúry Daniel Krajcer.
BRATISLAVA. Ministerstvá kultúry a práce, ktoré vedú nominanti SaS, na jar začali pomáhať dobrovoľníkom pri obnove Uhroveckého a Šarišského hradu.
Na práce platené zo štátneho rozpočtu aj z Európskeho sociálneho fondu pôjde 310-tisíc eur. Zapojili do nich aj päťdesiat nezamestnaných.
„Na základe tejto skúseností plánujeme v roku 2012 zapojiť do rozsiahlejšieho projektu záchrany ďalších 10 až 15 hradov,“ vraví hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová.
Prácu by malo dostať štyristo až šesťsto nezamestnaných po celom Slovensku. Peniaze chcú získať aj z grantov Nórskeho kráľovstva, ktoré podporuje obnovu pamiatok po celej Európe.
Šéf združenia Zachráňme hrady František Kostroš projekt zatiaľ hodnotí opatrne. „Čakám na analýzu, čo sa za daný čas a peniaze urobilo, a v akej kvalite. Aby sme si mohli povedať, či to takto chceme robiť aj ďalej,“ hovorí.
