BRATISLAVA. Starostovia, ktorí pochádzajú z komunít neprispôsobivých občanov a nemajú dokončené ani základné vzdelanie, sú podľa nezávislej poslankyne Národnej rady SR Anny Belousovovej často súčasťou parazitického systému, pri ktorom prostriedky obce distribuujú a spotrebúvajú z väčšej časti občania, ktorí ich nevyprodukovali. "Financie, ktoré sa dostanú do mestskej alebo obecnej pokladnice, nepadajú z neba, ale pochádzajú z daní pracujúcich ľudí," uviedla Belousovová na dnešnej tlačovej konferencii, ktorú organizovala s nezávislým poslancom Rudolfom Pučíkom k ich spoločnému návrhu novely komunálneho volebného zákona.
"Cieľom novely je zabezpečiť, aby starostovia a primátori mali úplné stredné vzdelanie. Vychádzame z praxe, keď vidíme, že starostami sa v niektorých prípadoch stali ľudia, ktorí sú doslova negramotní," vyhlásila Belousovová s tým, že tento stav môže byť v budúcnosti ešte horší. Chce preto rokovať s parlamentnými stranami o podpore svojho návrhu. "Ešte sme nerokovali s nikým, ale určite oslovím predsedov poslaneckých klubov, aby návrh podporili aspoň do druhého čítania," povedala. Dodala, že v druhom čítaní je možné novelu upraviť pozmeňujúcimi návrhmi. "Reagujeme na konkrétne problémy, nezachraňujeme celý svet," zdôraznila poslankyňa.
"V mnohých obciach počtom prevažujú neprispôsobiví občania, ktorí prevalcujú tých ostatných a zvolia si svojho starostu," uviedla Belousovová. Podľa nej niektorí takto zvolení starostovia nemajú dokončené ani základné vzdelanie a s prostriedkami obce nenakladajú hospodárne. "Obciam hrozia nútené správy, sú začaté trestné stíhania," pokračovala poslankyňa. Riešenie, ktoré navrhol minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), aby sa menšia časť obce mohla od celku oddeliť, podľa Belousovovej nestačí. "V uplynulých rokoch starostovia a primátori komunikovali s ministerstvami o eurofondoch. Ako má starosta alebo primátor komunikovať o čerpaní eurofondov, keď nemá ukončené ani základné vzdelanie?" doplnil Belousovovú Pučík. Pripomenul, že mnohí starostovia alebo primátori majú vyššie platy ako ústavní činitelia a majú pomerne rozsiahle právomoci.
Na otázku, či novela nebude mať problém s ústavnosťou, Belousovová odpovedala, že ústava dáva každému právo nadobudnúť vzdelanie. "Ak niekto toto právo nevyužije, potom nemôže zastávať všetky posty. V tomto nás neohraničuje ani ústava, ani antidiskriminačný zákon," uviedla. Dodala, že už dnes na starostu a primátora môže kandidovať občan až od 25 rokov. "Keď je to obmedzené vekom, prečo nie aj vzdelaním," uzavrela Belousovová, podľa ktorej novela nie je v rozpore ani s antidikriminačným zákonom, ktorý diskrimináciu na základe vzdelania nepozná.
Podľa súčasného znenia zákona môže byť za starostu či primátora zvolený len občan, ktorý dovŕšil vek minimálne 25 rokov, nemá zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody, nie je vo výkone trestu či nemá pozbavenú alebo obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
Naopak, zriadenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je podľa Belousovovej v rozpore s ústavou aj s antidiskriminačným zákonom. "Nie všetci Rómovia žijú v osadách a neprispôsobiví občania sú aj iných etník," vyhlásila. Oficiálne je podľa Belousovovej na Slovensku 89.000 Rómov a úrad má 51 zamestnancov, z toho 41 v Bratislave. "Ak Pollák (splnomocnenec vlády pre rómske komunity, pozn. TASR) odhaduje, že reálne je Rómov 300.000, je to prejav rasizmu. Na základe čoho ich takto posudzuje? Podľa farby pleti?" uviedla s tým, že podľa medializovaných informácií sa do riešenia problematiky rómskych osád investovalo 700 miliónov eur. "Kam sa prepadli?," opýtala sa Belousovová, podľa ktorej by vláda mala tento úrad transformovať na úrad pre neprispôsobivých občanov, ktorý by bol pod gesciou ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny.
Otázkou minimálneho vzdelanie starostov a primátorov sa podľa svojho hovorcu Michala Kaliňáka zaoberá aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Naráža však na Ústavu SR, podľa ktorej podmienkou pre voľby nemôže byť vzdelanostný cenzus. ZMOS je presvedčené, že "získanie dôvery vo voľbách by malo odrážať spôsobilosť na správu vecí verejných v rámci originálnych i prenesených kompetencií". Súčasný stav má podľa združenia vyriešiť Národná rada SR. "Mala by nájsť ústavou rešpektovaný spôsob stanovenia vzdelanostných štandardov," uzavrel Kaliňák.
Ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) prekvapujú návrhy, ktoré by mali zákonom zabezpečiť úplné stredoškolské vzdelanie starostov. "Lebo idú do princípu demokracie," vysvetlil po skončení dnešného rokovania vlády SR.
Lipšic upozornil, že neexistuje žiadna možnosť, aby také niečo bolo v legislatíve. Slovensko je podľa neho demokratický štát, a tieto funkcie sú volené priamo občanmi vo voľbách. "Demokracia má svoje výhody aj nevýhody. Nevýhodou je, že občania niekedy zvolia nie celkom vhodnú osobu či už z pohľadu vzdelania alebo morálky a charakteru. Ale v demokracii je to tak," pripomenul s tým, že pre zachovanie demokratických pravidiel sa nemôžu vytvárať žiadne majetkové, ani vzdelanostné kritériá. "Občania v priamych voľbách na takúto funkciu si majú právo zvoliť kohokoľvek. Aj keď sa to v konkrétnej situácii nemusí páčiť," uzavrel šéf rezortu vnútra.
