al ani stretnutie s opozičnými stranami.
Prejav, ktorý predniesol v parlamente, bol na slovenské pomery neobvyklý. Po prvé preto, lebo mal jasnú politickú štruktúru. Cox najskôr pochválil Slovensko za dosiahnuté úspechy v tomto volebnom období - „Európsky parlament s nadšením víta pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo vo svojich integračných ambíciách“. Následne pripomenul základné náležitosti únie - nejde len o vytvorenie demokratických inštitútov a dodržiavanie demokratických princípov, ale aj o rešpektovanie princípov právneho štátu, práv jednotlivcov a menšín, kultúrnej rôznorodosti, sociálno-trhovej ekonomiky a princípov solidarity - o ktorých únia nemieni ani nebude so žiadnym uchádzačom o vstup diskutovať. „Toto sú hodnoty súčasnej Európy a budú aj hodnotami budúcej Európy a nedá sa o nich vyjednávať. Sú dušou a podstatou Európy a všetky musia byť aj obsahom slovenskej politiky,“ povedal Cox. V závere prejavu upozornil, že Európsky parlament bude pri posudzovaní Slovenska klásť veľký dôraz na výsledky nadcházajúcich parlamentných volieb - „ide o zachovanie doterajšej kontinuity vnútropolitického vývoja aj formou zostavenia nového kabinetu, čo ovplyvní aj rozhodnutie Európskej komisie“. A slovami - každá krajina si môže vybrať medzi izoláciou a spoluprácou - zreteľne poukázal na dôsledky výberu: žiadne menšie zlo.
Coxov prejav bol nielen politický, ale aj kultúrny, čo je na pôde slovenského parlamentu stále akýmsi čudom. Rozdiel medzi vystúpením šéfa europarlamentu a vystúpeniami šéfa slovenského parlamentu spolu s ostatnými 149 poslancami zostáva viac ako zreteľný. Cox totiž vedel nielen PREČO hovorí, ale hlavne ČO hovorí. Je to dôvod navyše, pre ktorý by sa Slovensko malo o členstvo v únii - spoluprácu - uchádzať.
Beata
Balogová
