Ústava SR v čl. 30 ustanovila, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 12 sú si ľudia slobodní a rovní, pričom čl. 13 ods. 3 hovorí, že zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Štvrtá hlava ústavy upravuje problematiku územnej samosprávy. V čl. 69 sú definované orgány obce, a to zastupiteľstvo a starosta. Základná úprava obecného zriadenia je upravená v zákone o obecnom zriadení (č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov) a spôsob, ako sú volené orgány obce, upravuje zase zákon o voľbách orgánov samosprávy.
V zákone o obecnom zriadení je pritom vyslovene uvedené v § 11, ods. 2, že funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s:
a) funkciou starostu obce,
b) funkciou zamestnanca odborného aparátu obce, do ktorého orgánu má byť volený, alebo
c) ďalšími funkciami, ak to ustanovuje osobitný zákon.
Pri písmene c) je pritom odvolávka na konkrétny zákon a to zákon o prokuratúre.
Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v § 2 ods. 2 ustanovil prekážky vo výkone volebného práva, ktorými sú :
a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudu,
b) výkon trestu odňatia slobody,
c) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 3 tohto istého zákona za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva môže byť zvolený občan, ktorý má právo voliť a nenastali u neho prekážky vo výkone volebného práva podľa § 2 ods. 2 písm. b) a c).
Berúc do úvahy vyššie uvedené, ako i nadväzujúce právne normy, možno dospieť k záveru, že o funkciu poslanca v obecnom zastupiteľstve sa môže uchádzať každý, kto je občanom SR a nie je vo výkone trestu odňatia slobody alebo súdom nie je zbavený svojprávnosti, resp. nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Existuje však istá kategória povolaní a funkcií, ktorých vykonávanie sa vylučuje s poslaneckým mandátom. A osoba zvolená do obecného zastupiteľstva si musí vybrať: buď zastávať volenú funkciu, alebo poďakovať za získané hlasy a držať sa svojho.
Zákonník práce pritom v § 136 vyslovene pozná pojem ako prekážky vo verejnom záujme, medzi ktoré patrí aj výkon verejných funkcií, samozrejme, i poslaneckej. Na túto činnosť je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno, ak uvedená činnosť sa nemôže vykonať mimo pracovného času.
Je logické, že zamestnanec obecného úradu alebo právnickej osoby zriadenej obcou, ak by bol zároveň členom obecného zastupiteľstva, by sa mohol dostať do istého konfliktu záujmu, keď by ako poslanec rozhodoval aj o svojej organizácii či dokonca o svojej osobe. Čo ale zamestnanci štátni alebo zamestnanci vo verejnom sektore - je alebo nie je ich prípadný poslanecký mandát v rozpore s obecným alebo verejným záujmom?
U osôb v štátnej službe vec rieši § 34 zákona o štátnej službe. Podľa neho odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom NR SR, členom vlády, predsedom alebo podpredsedom NKÚ, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom NBS, členom bankovej rady NBS, poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa jednak na čas, po ktorý bude vykonávať uvedené činnosti, zaradí mimo štátnej služby, a po druhé mu za tento čas nepatrí plat štátneho zamestnanca a teda bude mať „neplatené voľno“.
Zo spomínaných činností sú všetky, okrem člena zastupiteľstva obce, tzv. full time job a osoba za svoju činnosť dostáva pravidelnú, opakovanú odmenu (mzdu, výplatu,…) v súlade s príslušnými predpismi alebo zmluvami. U obecného poslanca sa však samotný výkon mandátu robí ako dobrovoľná činnosť, robená bez nároku na plat, odmenu,… Jedine poslanec zvolený do funkcie zástupcu starostu môže byť uvoľnený z výkonu funkcie a v súlade s uznesením zastupiteľstva môže poberať pravidelnú odmenu.
Ak teda zhrniem spomínané, dochádzam k záveru, že ak bol niekto v r. 1998 zvolený do zastupiteľstva (obecného, mestského či miestneho) a po 1. 4. 2002 sa stal štátnym zamestnancom, a ak dotyčný nie je v tzv. uvoľnenej funkcii a nepoberá za výkon mandátu poslanca plat, môže naďalej vykonávať funkciu poslanca a prípadne sa uchádzať aj o opätovné zvolenie v decembri 2002 bez toho, aby to mohlo mať vplyvy na jeho postavenie.
Autor: Milan Galanda(Autor je právnik)
Beata
Balogová
