Britský minister zahraničných vecí JACK STRAW v rozhovore pre SME neopustil jazyk pozorného diplomata. Jeho odpovede sú ale jasnou správou. Predovšetkým o tom, s kým Slovensko má a s kým nemá šancu stať sa členom zjednotenej Európy a Severoatlantickej aliancie.
Ste veľmi zaneprázdnený politik. Prečo ste prišli na Slovensko?
„Bol som tu pred 40 rokmi ako mladý muž a vaša krajina sa mi veľmi páčila. Ale som tu najmä preto, že Slovensko je jedna z krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie a čaká tiež, či dostane pozvánku do NATO. Preto je pre Veľkú Britániu dôležitým partnerom.“
Súčasťou vašej návštevy bolo aj stretnutie s politikmi zo šiestich politických strán. HZDS medzi nimi nebolo. Prečo? Na Slovensku sa to vníma ako silný politický signál.
„Nebol pozvaný a nie je nič, o čom by som s ním mal hovoriť.“ (Jack Straw zrejme automaticky namiesto o strane hovoril o jej predsedovi – pozn. red.)
Dá sa rozhodnutiu pozvať týchto šesť strán rozumieť tak, že toto sú politické sily, ktoré sú schopné zabezpečiť vstup Slovenska do únie a NATO?
„To, v akej formácii budú strany na Slovensku, a to, kto ich bude voliť, je len na ľuďoch na Slovensku. Akokoľvek, takéto hlasovanie má aj dôsledky. S kým Európska únia a NATO pôjde, záleží aj na tom, aké sa tu spravia rozhodnutia. Keď chcú mať ľudia istotu, že budú môcť vstúpiť do týchto inštitúcií, potom by bolo lepšie voliť strany, ktoré ponúkajú túto veľkú možnosť aj veľkú istotu.“
Zaregistrovali ste, že medzi niektorými z týchto strán prebieha veľmi silný politický boj?
„O situácii na Slovensku ma dobre informoval veľvyslanec Rick Todd. U nás v Británii máme väčšinový systém – dve veľké silné strany a jednu menšiu. Ale u nás sú široké koalície aj vo vnútri strán, kým v krajinách ako Slovensko vznikajú koalície medzi stranami. Univerzálna pravda je jednoducho taká, že politici sa hádajú.“
Vladimír Mečiar len nedávno povedal, že je len jedna krajina, ktorá má o ňom pochybnosti – Veľká Británia. Je to pravda?
„Nehovorím o individuálnych politikoch či stranách. Vnútorná politika na Slovensku je otázka pre Slovákov. Ja poviem niečo iné. Z činnosti vlády, ktorá tu bola pri moci od roku 1994 do roku 1998, okrem iného vyplynulo, že ste nedostali pozvánku do NATO na madridskom summite, ani na luxemburskom, keď sa začali prístupové rokovania o vstupe do únie. Ak by tu boli podobné strany s podobnou politikou, môžu prísť podobné následky.“

Beata
Balogová
