v aliancii, ale aj v únii. Aj keď europoslanci očakávajú od krajiny ďalší pokrok, predovšetkým v boji proti korupcii, pri zlepšovaní situácie Rómov či skvalitňovaní regionálnej politiky, jednomyseľne uznávajú, že ak po voľbách vznikne podobná vláda, akú má Slovensko dnes, krajina sa stane členom únie. „Budú to opäť raz voľby o Európe, rovnako ako v roku 1998,“ povedal aj za svojich kolegov spravodajca Wiersma.
Skutočnosť, že blížiace sa voľby budú o členstve Slovenska v aliancii a v únii, je taká očividná, že ju priznal už aj predseda HZDS. Pravda, nie doma a nie pred svojimi, ale v rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru APA. Ak na domácich mítingoch a tlačových konferenciách vyhlasuje, že aliancia ani únia proti nemu a HZDS v podstate nič nemajú, v rozhovore pre zahraničné médiá hovorí inak: „Znepokojuje nás, že niektorí politici z EÚ spájajú úspech v procese rozširovania s výsledkami volieb… Ani integrácia do NATO by sa nemala spájať s výsledkami volieb.“ Fakt je, že pre Slovensko by bolo naozaj dobre, keby sa integrácia do aliancie a do únie s výsledkami volieb nespájala. Keby Slovensko na tom bolo úplne rovnako ako iné kandidátske krajiny. Lenže ono, žiaľ, na tom tak nie je, o čo sa postarala bývalá vládna garnitúra na čele s Mečiarom. Predsedovi HZDS a štyrom miliónom voličov to povedal americký prezident i Európsky parlament. Nie je v silách expremiéra ani žiadneho iného politika, ba ani ľudu ako hlasujúceho suveréna, aby aliancia a únia svoj postoj k Mečiarovi a HZDS zmenili.
Pred štyrmi rokmi boli voľby o charaktere politického režimu krajiny a o jej zahraničnopolitickom smerovaní. Teraz budú o zahraničnopolitickom zaradení či vyradení krajiny a z toho vyplývajúcom politickom režime republiky.
