. Predvolebná súťaž s Vladimírom Špidlom vyprovokovala Václava Klausa k výrokom, pre aké český spisovateľ Michal Viewegh napísal knihu Báječná léta s Klausem.
Na Špidlovu poznámku, že po nástupe vlády ODS by sa česko-slovenské vzťahy „stali chladnejšími a menej tvorivými“, zareagoval Klaus vyhlásením: „Ak niekoho považujú za dlhoročného priateľa slovenského národa, tak som to v každom prípade ja. Myslím si, že sa to vie tak u nás, ako aj na Slovensku.“ Ak časť verejnosti naozaj považuje Klausa za politika s priateľským vzťahom ku Slovensku, iná časť ho považuje za človeka, ktorý má dlhoročný blízky vzťah najmä s istým slovenským kolegom.
Po rozdelení federácie a po Mečiarovom upozornení, že energetické potrubia do Česka „prechádzajú územím Slovenska“, sa nikto Klausovi nečudoval, že kostlivca, ktorý vznikol neoddelením spoločného majetku, strčil do skrine a nechal ho tam dlhé roky. Oveľa menej sa chápalo a chápe to, čo robí predseda ODS pre šéfa HZDS, hoci na to nemá žiadne štátne dôvody. Pred voľbami v roku 1998 tvrdil, že za Mečiara „si Slovensko podľa všetkých dostupných objektívnych kritérií neviedlo zle“, čo tvrdil o krajine, ktorú Mečiarova vláda nedostala do OECD, do NATO a ani na rokovania s EÚ. Pred voľbami slovenského prezidenta Václav Klaus šokoval väčšinu českých komentátorov, lebo podporil kandidáta Mečiara. Keď o rok neskôr polícia zasiahla v Elektre, lebo expremiér si nechcel splniť občiansku povinnosť, predseda snemovne Klaus vyhlásil, že Slovensko sa tým „vydeľuje z rodiny civilizovaných krajín“.
Na to, že je pán Klaus dlhoročným priateľom slovenského národa, tak sa priveľmi zastáva politika, ktorého vládnutie nebolo priateľské nielen voči Slovensku, ale ani voči Česku a ich vzájomným vzťahom.
Beata
Balogová
