Po štvrtom kongrese SMK sa v slovenskej tlači objavili rôzne interpretácie jeho výsledkov. Na jednu z nich reagoval aj predseda Bugár. Podľa neho „nie je vôbec pravda, že SMK je zvedavá len na voličov maďarskej národnosti“, lebo jeho strana má záujem o „všetkých voličov bez ohľadu na ich národnosť“. Samozrejme, že Bugárovi treba veriť, keď hovorí, že by SMK vôbec neprekážalo, keby ju volili aj iní ako maďarskí voliči. Problém je v tom, že štvrtý kongres strany pre to veľa neurobil, skôr naopak.
V rozhovoroch, ktoré Béla Bugár poskytoval pred rokom-dvoma, naznačoval, že jeho strana by mohla pred voľbami opustiť svoje teritórium - pohnúť sa z juhu na sever a prísť so svojou ponukou aj na územia, kde nežijú voliči maďarskej národnosti. Štvrtý kongres definitívne potvrdil, že v najbližších voľbách k tomu nedôjde. Naopak, na kongrese jednoznačne uspeli tí, čo žiadali, aby si „SMK zachovala svoj maďarský charakter“ a sústredila sa predovšetkým a najmä na „ochranu záujmov Maďarov žijúcich na Slovensku“. Aj predseda Bugár hneď po kongrese potvrdil, že SMK bude svoj volebný program i kampaň praktizovať len tam, kde doteraz. Strana zostáva na svojom „teritóriu“ nielen územne, ale aj mentálne a politicky, čo je práve to, o čo sa usiloval Miklós Duray.
Podpora, ktorú dostal na kongrese, nasvedčuje, že podpredseda SMK má v straníckych štruktúrach asi takú pozíciu, akú mala v SNS pani Malíková, keď robila podpredsedníčku Slotovi. Skandovaný potlesk, ktorý si vyslúžil od delegátov kongresu Orbánov vyslanec Zsolt Németh, keď obhajoval slobodu vyjadrovania pre Duraya, zredukoval význam troch straníckych uznesení SMK o podpredsedovom vystúpení v Budapešti na minimum. Pán Duray preto sebavedome poznamenal, že cíti „veľkú podporu nielen členov, ale aj potenciálnych voličov SMK“, a dodal, že „existuje potreba, aby bola strana jednotnejšia“. O takej potrebe hovoria politici vtedy, keď cítia, že majú prevahu. To, či ju výkonný podpredseda naozaj má a či sa ju rozhodne uplatniť, ukáže už nominačný snem SMK v júni.
