Republikový výbor SDĽ v polovici marca rozhodol, že už nebude pokračovať v rokovaniach s SOP o predvolebnej spolupráci a predseda Koncoš povedal aj prečo: „Štruktúry SOP sa v podstate rozpadajú. Hamžík si je sám vedomý, že SOP bola stranou na jedno použitie, a tak sme sa rozhodli, že nepôjdeme do spolupráce…“ Na doplňujúcu otázku Zlatice Puškárovej, či sa na kandidátku SDĽ dostane volebný líder SDSS, Koncoš odpovedal: „Bolo by paradoxné, keby sa Volf po tretí- či koľkýkrát dostal do NR SR zo strany s prakticky nulovými preferenciami.“ Po dvoch mesiacoch už predsedovi SDĽ neprekáža, že SOP je strana na jedno použitie, a ani to, že jeho strana by mala poslúžiť ako parlamentný nosič pánu Volfovi. Volebne odkázaní sú však aj Koncošovi partneri. Pavol Hamžík ešte pred pár rokmi odmietal pôvodnú predstavu Rudolfa Schustera, že „najbližším spojencom SOP by mala byť práve SDĽ“. Tvrdil, že SOP nie je ľavicová strana, a že sa s ľavicovými subjektmi spájať nebude. Snaha udržať sa v politickom živote priviedla Hamžíka k tomu, že akceptoval „volfovský“ model predvolebnej spolupráce s SDĽ. Kvôli miestu v prvej osmičke bude kandidovať na listine strany, ktorej ľavicovosť sa limitne blíži k Ševcovej KSS a Ľuptákovmu ZRS. V inzertných rozhovoroch Koncoš vyčítal Weissovi a Ftáčnikovi, že sa už vzdali Marxa, teda „toho klasika ľavice, pri oltári ktorého sa pokorne modlili polovicu svojho života“. Ak so Ševcom spája Koncoša presvedčenie, s Ľuptákom má rovnaký názor na to, čo má robiť štát. Predseda SDĽ totiž ráta „s vytváraním štátnych podnikov, aby mal štát dosť vlastných prostriedkov na zabezpečenie ľudských práv a nedopustil masovú nezamestnanosť“.
Prieskumy verejnej mienky hlásia, že SDĽ, SOP a SDSS samostatne neponúkli voličom toľko, aby sa dostali do parlamentu. Spolu však neponúkajú o nič viac.
