Hoci činitelia HZDS spochybňujú mediálne vyznenie rozhovoru svojho šéfa s Johnom Withersom, riaditeľom odboru na ministerstve zahraničných vecí, nespochybnili to základné. Že pán Withers mal špeciálne poverenie, aby za vládu USA pánu Mečiarovi povedal: „Návrat HZDS by vyvolal vážne pochybnosti o odhodlaní Slovenska naplniť hodnoty, ktoré sú v samom srdci euroatlantických inštitúcií…“ Názor Bushovej administratívy, že s Mečiarom a HZDS vo vláde sa republika členom NATO nestane, chcel expremiér zvrátiť vyhlásením, že mu ide iba o integráciu, a sľubom, že prijatím Slovenska sa jeho úloha skončí: „Nechcem, aby sa na mne lámal osud krajiny.“ Keby expremiérovi naozaj išlo o prijatie SR do NATO a EÚ, neohrozoval by ho návratom HZDS, keby naozaj nechcel, aby sa na ňom lámal osud krajiny, tak by odišiel z verejného života. Keďže pre Mečiara je dôležitejší jeho osud ako osud krajiny, usiluje sa o návrat hnutia i svoj vlastný, z čoho vyplýva, že by mu vonkoncom neprekážalo, keby sa na ňom zlomil osud republiky. Necelý polrok pred voľbami to však vyzerá tak, že sa láme osud expremiéra a strany, ktorá stojí na ňom a padá s ním.
Napriek spomienkovému optimizmu slovenskej populácie viac než 42 percent voličov zastáva názor, že by sa Vladimír Mečiar v žiadnom prípade nemal podieľať na spravovaní Slovenska. Ak sa postoj slovenskej verejnosti k nemu za tri a pol roka nezmenil, tak sa už ani nezmení. Lenže to nie je okolnosť, ktorú predseda HZDS zohľadňuje. Dôležité je iba to, čo zohľadniť musí. Ak by voľby dopadli tak ako prieskumy verejnej mienky šesť mesiacov pred nimi, tak sa do parlamentu dostane len šesť strán a pán Mečiar nebude mať možnosť zabrániť, aby vznikla vláda bez HZDS. Na Mečiarovej osobe by sa nezlomil osud krajiny, ale iba jeho strany.
Beata
Balogová
