il svoju osobnú moc.
„Spôsob tvorby kandidačnej listiny zrejme nie je v HZDS celkom štandardný. Predseda strany sa snaží o istú zmenu blízkych spolupracovníkov v poslaneckom klube, ale táto zmena nie je výsledkom všeobecnej dohody. Opäť sa ukazuje, že HZDS je stranou jedného muža,“ mieni Ivantyšyn.
Analytik nesúhlasil ani s argumentmi, že hnutie vyradilo viacerých súčasných poslancov z kandidátky aj preto, lebo strana je vo voľbách v Bratislavskom kraji málo úspešná a nedarí sa jej v komunálnych a ani v regionálnych voľbách. „V Trenčianskom kraji by vyhral hociktorý kandidát HZDS, tak ako v Bratislave žiadny. Takéto argumenty sú teda nepodstatné.“
Spor, ktorý cez víkend zažilo HZDS medzi Mečiarom a Ivanom Gašparovičom, nebude mať podľa Ivantyšyna vplyv na popularitu hnutia: „Gašparovičova popularita bola len odleskom Mečiarovej. Gašparovič nemá vlastný zdroj popularity. Verejnosť ho vníma ako blízkeho spolupracovníka šéfa HZDS.“ Svoj názor podopiera Ivantyšyn tým, že preferencie HZDS sa menili len, keď sa Mečiar stiahol do ústrania, ale keď sa vrátil, stabilizovali sa na pôvodnej úrovni. Pripúšťa, že na vyradení Gašparoviča z kandidátky sa mohli podpísať správy, ktoré o ňom hovorili ako o možnom nástupcovi Mečiara.
