Od svojich susedov sa Slovensko odlišuje viacerými zvláštnosťami - jednou z nich je, že po voľbách môže byť jedinou transformujúcou sa krajinou bez ľavice v parlamente.
Na rozdiel od Poľska, Česka a Maďarska, kde ľavicové strany buď vládnu, alebo vládnuť budú, miestnej ľavici hrozí politická eliminácia. Došlo k tomu preto, lebo HZDS, ktoré volia aj potenciálni stúpenci ľavice, sa k sociálnej demokracii naposledy hlásilo pred desiatimi rokmi.
Strana Smer, ktorá ma takisto mnohých voličov, čo sú všade inde ľavicoví, sa síce hlási k tretej ceste pánov Blaira a Schrödera, ale nie k labouristom či sociálnej demokracii. Ak sa niekedy k ľavici prihlási, určite tak neurobí pred voľbami.
Zavedené strany, ktoré hodlajú v Národnej rade SR obsadiť miesta naľavo, sú spoľahlivo pod prahom voliteľnosti. Rovnaký osud ako KSS, SDĽ, SDSS a SOP s najväčšou pravdepodobnosťou postihne aj čerstvo ohlásený Ľavý blok. Na to, aby sa dostal do parlamentu, Mečiarov expodpredseda nestačí. Mohol by ho tam dostať iba expredseda HZDS. Jediný ľavicový subjekt, o ktorom sociológovia váhajú, či predsa len neprekročí päťpercentný prah, je v sobotu založená Sociálnodemokratická alternatíva. Podľa prieskumov verejnej mienky „nie je síce veľmi reálne, že prekročí parlamentnú hranicu, ale nie je to ani vylúčené“.
Strana, reprezentovaná tandemom Peter Weiss a Milan Ftáčnik, bude na svojej ceste do parlamentu potrebovať 120- až 150-tisíc hlasov. Pred štyrmi rokmi dostal dnešný volebný líder SDA 164 619 preferenčných hlasov. O päť a pol mesiaca sa dozvie, koľkí ho dali jemu a od koľkých ho dostal preto, že kandidoval za SDĽ.
