Slovenská ekonomika ani po dvanástich rokoch od zmeny politického a hospodárskeho systému nebola schopná prejsť skutočnou transformáciou. Politické elity podcenili riešenie ekonomických problémov. Namiesto odborných riešení sa presadzovali politicko-ideologické prístupy. Personálne obsadzovanie vedúcich funkcií v hospodárskych rezortoch bolo poznamenané amaterizmom a politikárčením.
Súčasná vládna garnitúra deklaruje ekonomický rast. Ak však nejaký pripustíme, nie je dôsledkom efektívne fungujúcej ekonomiky, ale skôr zahraničného dopytu. Exportná výkonnosť Slovenska je pritom vysoko závislá od produkcie niekoľkých firiem. Keďže nebola vykonaná dôsledná reštrukturalizácia národného hospodárstva, značná časť produkčnej základne nie je konkurencieschopná.
Jedným z najväčších problémov je vysoká nezamestnanosť, ktorá cez insolventnosť verejnoprávnych fondov verejného sektora generuje tlak na deficit verejných financií. Napätosť verejných rozpočtov na makro- (štátny rozpočet, rozpočty sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, NÚP) a mikro-úrovni (rozpočty miest a obcí) ešte umocňuje plytvanie verejných prostriedkov nezmyselným bránením prieniku ekonomických zákonov do verejného sektora. Slovensko nepracuje. Keď nepracuje, nemôže očakávať ekonomický rast a na jeho základe rast životnej úrovne.
V hospodárskej politike štátu dochádza k tomu, že štát sa prehnane angažuje v ekonomike tam, kde by mal pôsobiť trh. A naopak, ignoruje oblasti, kde by mal zasahovať v prospech občanov. Výsledkom je neefektívne narábanie aj s tým málom finančných prostriedkov z daní fyzických a právnických osôb.
Po voľbách v roku 2002 bude rozhodujúca časť strategických štátnych podnikov a bánk sprivatizovaná. Tým budúca vláda stratí jeden z najdôležitejších zdrojov financovania štátneho rozpočtu a jeden z nástrojov regulovania nezamestnanosti. Noví majitelia podnikov budú vyvíjať veľký tlak na efektívnosť práce a s tým spojenú zamestnanosť. Toto bude spolu s prezamestnanosťou vo verejnom sektore vážnou hrozbou udržania úrovne zamestnanosti. Rizikom bude tiež stabilita slovenskej koruny, pretože rozhodujúca časť efektívne fungujúcich podnikateľských subjektov bude v rukách zahraničných investorov. Akékoľvek kapitálové transfery veľkého rozsahu môžu spôsobiť veľké kurzové výkyvy s negatívnym dopadom na zvyšnú časť hospodárstva a tým aj na obyvateľstvo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude mať budúca vláda veľmi ťažkú úlohu spočívajúcu v zastavení ekonomického úpadku, postupnom zlepšovaní celkovej hospodárskej situácie a udržaní sociálneho zmieru.
Čaká nás obdobie predvolebnej kampane. Politické strany, ktoré sa od roku 1990 „úspešne“ striedali pri vládnom kormidle, opäť kalkulujú s krátkou pamäťou slovenského voliča a začínajú mu podsúvať staré a nerealizovateľné politické sľuby. Ak po voľbách nechce Slovensko dopadnúť ako naši hokejisti v Salt Lake City, je najvyšší čas využiť budúce voľby na zásadnú zmenu striedačky.
Autor: MILAN MURGAŠ(Autor je podpredsedom Smeru)
