sa však počas posledného roku pridáva čoraz silnejšie sklamanie aj z viacerých napĺňaných reformných sľubov. Čo je príčinou sklamania: nekvalita presadených reforiem, neschopnosť politikov predať ich výsledky alebo médiá? Na úvod treba povedať, že niektoré reformy sú jednoducho zlé - nekvalitne pripravené, nesprávne realizované či nedostatočne korigované. Príklady poznáme zo Slovenska, no i z Poľska. Zaujímavejšie sú však prípady sklamania zo zmien, ktoré fungujú alebo prinajmenšom fungovať môžu.
Jedným zo základných problémov sú nepresné očakávania. Predstaviteľ živnostníkov sa nedávno sťažoval, že hoci úroky v bankách vďaka ich ozdraveniu klesli na tretinu, živnostníkom to nepomáha, pretože banky chcú veľké zábezpeky a celkovo sa až tak nehrnú požičiavať živnostníkom. Pravdepodobne má pravdu, ale cieľom reformy bánk nebolo zabezpečiť prístupné financovanie pre živnostníkov. V máloktorej krajine na svete sa banky sústreďujú na požičiavanie podnikajúcim jednotlivcom vzhľadom na ich pomerne vysokú rizikovosť a najmä vzhľadom na problémy so zaručením úveru. Ak požičajú, vyžadujú úverové inštitúcie veľmi dobré ručenie. Ozdravenie bánk bolo kľúčové vzhľadom na ich úlohu pri financovaní podnikov - veľkých, ale aj stredných a čiastočne tých menších. V uvedených oblastiach sa banky o klientov, ktorí ponúkajú dobrý podnikateľský plán, ale predovšetkým dobré ručenie, začínajú biť.
Ďalšie úskalia možno ilustrovať na opatreniach súvisiacich s auditom ústrednej štátnej správy. Prvým je zákon o štátnej službe, ktorý na základe auditu prešiel pred schválením podstatnými, hoci nie vo všetkom ideálnymi zmenami. Zákon má byť kľúčom ku kvalitnej, apolitickej a nekorupčnej štátnej správe a začne platiť v apríli 2002. Najneskôr na jeseň budúceho roku sa dajú očakávať hlasy spochybňujúce jeho zmysel, keďže štátna správa ani vtedy nebude významne kvalitnejšia alebo bez korupcie. Čakanie na výrazný efekt akejkoľvek reformy úradníckeho stavu pritom vyžaduje minimálne niekoľko rokov - je potrebné nové pravidlá zaviesť, mnohých ľudí obmeniť, iných dovzdelávať a hlavne začať meniť kultúru úradov. Než však začneme obviňovať voličov z nadmernej netrpezlivosti, treba si povedať, že veľkú časť viny nesú, často v dobrom úmysle, politici. V úsilí presadiť rôzne reformy zoči-voči organizovaným záujmom sa snažia dostať voličov na svoju stranu sľubovaním alebo aspoň naznačovaním rýchleho efektu. Ľudsky je to pochopiteľné, z hľadiska reforiem často krátkodobo chvályhodné, ale v konečnom dôsledku asi nedobré pre politikov aj reformy. Štátna služba ukazuje aj ďalší všeobecnejší fenomén - reformy sa nekončia prijatím zákonov. Realizujú ich ľudia - v tomto prípade predseda budúceho Úradu pre štátnu službu. Ak to nebude človek s vôľou a mandátom na zmenu súčasného stavu, nový systém bude znamenať len čiastkovú zmenu a kritika reformy bude možno nakoniec oprávnená.
Ďalším príkladom z auditu je nedávno vládou schválený materiál o prísnejšej regulácii štátneho podnikania. Na základe tohto rozhodnutia sa majú rýchlo pripraviť legislatívne zmeny, ktoré by mali pritvrdiť kontrolu toho, ako sa hospodári v štátnych podnikoch, ale aj v štátom vlastnených akciových spoločnostiach. Ide o reformu, ktorá už svojím obsahom bude vyvolávať sklamanie a frustráciu. Okrem vnútorných kontrolných mechanizmov totiž stavia do veľkej miery na transparentnosť - na to, že štátne podnikateľské subjekty budú musieť zverejňovať tie typy informácií, ktoré pomáhajú odhaliť nevhodné praktiky. Jej skutočné uplatnenie vyvolá určite mnohé škandály, keď sa začnú odhaľovať menej nápadné verzie kinčešovských bytov, ale najmä systémovejšie problémy s tým, ako mnohé v súčasnosti nenápadné štátne subjekty fungujú. Takúto situáciu však voliči nebudú, samozrejme, považovať za dôkaz funkčnosti novej legislatívy, ale za dôkaz slovenských problémov. Splnené sľuby môžu byť teda rovnako politicky nebezpečné ako sľuby nesplnené. Kritizovanie voličov či médií však nepomôže. Voliči a médiá totiž zostávajú - menia sa politici. Je to skôr poučenie pre reformátorov: nesľubovať priveľa a priskoro, ako aj doťahovať veci do konca. A najmä nečakať okamžitú popularitu zmien.
Autor: MIROSLAV BEBLAVÝ(Autor pôsobí v SGI - Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť)
Beata
Balogová
