Ak by voliči rozhodovali o svojich hlasoch podľa výšky platu, bol by volebný rok 2002 pre Dzurindovu vládu fiaskom. Reálna mzda dovtedy porastie už len minimálne a jej výška od posledných volieb rozhodne nebude dvojnásobná, ako to sľubovali politické heslá. Ani nezamestnanosť sa do roka zásadne nezmení a štatistické vylepšenia niektorých ďalších ekonomických čísel si ľudia-voliči sotva všimnú.
Hoci je už teraz zrejmé, že Dzurindova vláda odovzdá svojim nástupcom ekonomiku v lepšom stave ako Mečiarov kabinet, spomenuté ukazovatele naznačujú jej volebný neúspech.
Stále však má možnosť siahnuť po osvedčených prostriedkoch ovplyvňovania voličov. Tak ako to robil tesne pred voľbami Mečiar, môže začať stavať diaľnice či zvyšovať dôchodky. Ešte lepšou pôdou na získavanie voličských hlasov by sa mohlo stať znižovanie daní. Ekonómovia však s uspokojením dodávajú, že priestor na populistické rozhodnutia sa od roku 1998 zúžil. Platí to nielen pre odchádzajúcu, ale aj pre povolebnú vládnu zostavu.
JURAJ JAVORSKÝ
MICHAL NALEVANKO
