Materiál sme o 21:21 nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
BRATISLAVA. „Mladá žena asi dostala ľahkú bitku, no potom sa pokúsila zranenia navonok zhoršiť. Myslela si, že zopár úderov nebude stačiť, aby bola prípadom pre políciu,“ napísala americká ambasáda v Bratislave do Washingtonu 6. októbra 2006 o prípade Hedviga Malinová.
Zdrojom Američanov bol „kontakt s väzbami na ministerstvo vnútra“.
Depeša odišla zhruba šesť týždňov po nahlásení útoku na Malinovú, ešte predtým ako prokuratúra oficiálne uzavrela vyšetrovanie prípadu.
„Slečna si to celé vymyslela,“ trval na obvineniach z klamstva aj vlani pred voľbami vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Včera hovoril, že to neznamená, že nemohla dostať pár faciek, ale „ona zbitá nebola“. Američania sa podľa neho na prípad pýtali, no nie viac, ako je obvyklé.
Americká ambasáda odmieta úniky z depeší komentovať.
Prípad Malinová viedol k ďalšiemu vyostreniu vzťahov Maďarska a Slovenska po nástupe vlády Roberta Fica (Smer). Uniknuté depeše ukazujú, že Američanov zaujímalo najmä napätie vo vzťahoch s Maďarskom.
Väčšina depeší je z rokov 2005 až 2009, viackrát si všímajú, že Fico si do vlády zobral SNS Jána Slotu.
„Máte právo prizvať k sebe do vlády xenofóbnu SNS, ale rovnako majú ostatní právo kritizovať toto rozhodnutie,“ cituje ďalšia depeša odkaz amerického kongresmana Toma Lantosa Ficovi pri jeho návšteve Slovenska začiatkom septembra 2006.
Fico mu podľa depeší povedal, že vďaka SNS môže jeho sociálnodemokratický Smer stabilne vládnuť. Pri tvorbe kabinetu mal výslovne žiadať, aby sa ministrom nestal Slota.
Cesta do Moskvy
Spojené štáty si na Slovensku osobitne všímali aj vzťahy Fica s Ruskom. V novembri 2009 písali, že pre〜miér išiel do Moskvy v predvečer 20. výročia Nežnej revolúcie.
Hovorili najmä o plyne a širokorozchodnej železnici, pričom „dohodli len veľmi málo“, píše vtedajší chargé d’affaires Keith Eddins. „Cesta pôsobila najmä ako prosba, aby sa dodávky plynu cez zimu nezastavili a ubezpečenie o Ficovom pozitívnom vnímaní kohokoľvek, kto zasadne na trón v Moskve,“ píše sa v depeši.
Častou témou depeší je vojna v Iraku a jej vnímanie na Slovensku.
Disidenti aj väzni z Kuby
Američania spomínajú aj rokovania s Kaliňákom o prijatí kubánskych migrantov z americkej základne v Guantáname. „Boli to disidenti, ktorí sa nemohli vrátiť na Kubu. Prijali sme siedmich,“ vysvetlil dnes Kaliňák.
Američania píšu, že slovenská vláda žiada, aby sa o Kubáncoch nehovorilo. „Museli sme to tajiť, aby sa mohli lepšie integrovať do spoločnosti. Asi po roku sme o tom už hovorili,“ dodal Kaliňák.
Slovensko potom v roku 2010 prijalo aj troch väzňov z Guantánama, aj o nich nechcel Kaliňák dlho nič povedať. Dvaja z nich sa už vrátili domov do Egypta a Tuniska.
Stránka WikiLeaks zverejňuje diplomatickú korešpondenciu od novembra minulého roku, no zo začiatku len po desiatkach denne. Včera vypustila naraz dvadsaťtisíc depeší. Medzi nimi aj desiatky z Bratislavy.
