BRATISLAVA. Slovenské národné povstanie doslova strhávalo mnohých ľudí v našej krajine k vystúpeniu a boju proti nacistickému Nemecku. Potvrdzujú to priami účastníci bojov.
„Ja som bol už ako študent v ilegalite v povstaní. A keď som prišiel na prázdniny domov do Sučian – už sme boli v zbrani,“ spomína Vladimír Turanec.
Urobili z neho spojku revolučného národného výboru a začal roznášať potrebné správy na motorke medzi Martinom, Ružomberkom, Strečnom a Kunerádom.
„Obyčajne som sa tie správy musel naučiť naspamäť, aby mi ich nikto nenašiel,“ dodal.
Takto sa dostal medzi obyvateľov mnohých dedín, nálada bola podľa neho neuveriteľná. „To sa ani nedá popísať, atmosféra bola úžasná. Zápalisté bolo všetko,“ tvrdí.
Povstalci sa preto podľa neho mohli „udržať“, lebo ich zásobovali ľuďmi. Po ústupe povstania sa načas vrátil do školy, ale napokon sa pridal k Veličkovej partizánskej skupine v Sklabinskej doline.
Najväčšie boje zviedli pri Váhu v oblasti Vrútok, Strečna a Dubnej skaly, kde ako hovorí, mu trikrát išlo o život.
Iným spôsobom sa k povstalcom dostal Ľudovít Šramko, ktorý bol v tom čase letcom Slovenskej armády, pôsobil na základni v Piešťanoch.
„Keď sme zachytili správy, že nemecké vojenské jednotky vysadzujú z vlaku v Púchove, tak náš vtedajší veliteľ rozhodol, že všetky lietadlá musíme nechať v Piešťanoch a ešte nočnou hodinou odísť do povstania,“ vysvetľuje Šramko.
Všetci museli zostať na základni, aby sa plán nevyzradil, až napokon odišli aj so všetkou pozemnou technikou.
„My sme sa jednoznačne všetci piloti, palubní technici, technický personál pridali. Bolo len pár jednotlivcov, ktorí nešli,“ spomína.
V povstaní sa potom zúčastnil spolu s jednotkou pozemných bojov, úspešne velil transportu, ktorý mal za cieľ zohnať muníciu a podaril sa mu aj útek, keď ho už takmer zajali Nemci.
Šramko aj dnes na mestskú spomienkovú slávnosť v Bratislave pri príležitosti 67. výročia vypuknutia SNP prišiel v uniforme a počas hymny salutoval.
