BRATISLAVA. Nového šéfa Ústavu pamäti národa bude voliť parlament na návrh vlády.
Počíta s tým návrh nového zákona o činnosti Ústavu pamäti národa, ktorý by mal od 1. januára 2012 nahradiť doterajší zákon o pamäti národa z roku 2002.
Funkcia riaditeľa nahradí doterajšiu funkciu predsedu správnej rady. Tú v súčasnosti zastáva Ivan Petranský. Prvého kandidáta na funkciu riaditeľa má vláda navrhnúť do 15. januára 2012.
Voľba sa uskutoční na prebiehajúcej alebo najbližšej schôdzi parlamentu. Funkčné obdobie riaditeľa ÚPN bude šesť rokov.
Riaditeľ by mal podľa návrhu dostávať plat vo výške 2,5-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom.
Okrem odmeny patrí riaditeľovi príplatok, ktorého výšku určuje Rada ústavu.
Orgány ústavu sa zlúčia
Návrh mení aj orgány ústavu. Súčasná správna rada, dozorná rada a výbor sú totiž podľa predkladateľa početné a nemajú v zákone jasne pomenované svoje kompetencie. Preto by mal vzniknúť jeden kolektívny orgán - Rada ústavu, ktorá by mala sedem členov.
"Po prijatí zákona sa výrazne ušetria verejné zdroje znížením počtu členov orgánov ústavu, napríklad aj tým, že sa zníži počet členov rady z 12 na sedem," povedal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel na rokovaní výboru pre ľudské práva.
Zmení sa tiež odmeňovanie, pretože podľa predkladateľa súčasná výška odmien členov správnej a dozornej rady je pre takýto druh inštitúcie nadštandardná a znamená vysokú záťaž na rozpočet ústavu.
Členom Rady ústavu patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve.
Okrem toho patrí predsedovi Rady ústavu a podpredsedovi Rady ústavu príplatok, ktorého výšku určuje Rada ústavu. Chmel priznal, že ÚPN je napríklad v porovnaní s českým ústavom finančne poddimenzovaný.
"Je otázka, či pri tomto stave verejných financií, s akým sa my tu boríme, môžeme čakať nejaký zázrak," tvrdí Chmel.
Riaditeľ i členovia Rady ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti. Podľa návrhu nesmel byť členom Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán združených v Národnom fronte alebo členom riadiacich orgánov organizácií združených v Národnom fronte, príslušníkom ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu, príslušníkom Ľudových milícií ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky.
Obdobie neslobody bude dlhšie
Predĺži sa tiež "obdobie neslobody". Kým doposiaľ bolo definované dátumami od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, po novom by to malo byť obdobie od 30. septembra 1938 do 15. februára 1990.
"A to z dôvodu nezákonných, nedemokratických zásahov štátu do ľudských práv svojich občanov, ku ktorým dochádzalo už v období od 30. septembra 1938," píše sa v návrhu.
Nová norma by mala Ústavu pamäti národa umožniť rozšíriť pole pôsobnosti a efektívnejšie plniť úlohy dané zákonom.
"Zároveň navrhovaný zákon umožňuje ústavu prispôsobiť svoje výstupy potrebám odbornej i laickej verejnosti, ktoré sa vyprofilovali za desať rokov, napríklad v oblasti sprístupňovania dokumentov," dodáva dôvodová správa.
Cieľom predkladateľa zákona je v čo možno najširšom meradle zabezpečiť transparentnosť, zosúladiť spôsob sprístupňovania dokumentov z dôvodu spoločnej histórie, jednej organizácie, v ktorej dokumenty vznikali, i odstránenia prekážok pre odbornú verejnosť.
