Strany už majú prvé mená. Zatiaľ ich taja. Viacerí za vzor považujú Otakara Motejla.
BRATISLAVA. Politikov čaká hľadanie výraznej osobnosti, ktorá päť rokov povedie úrad verejného ochrancu práv – ombudsmana. Nominantovi HZDS Pavlovi Kandráčovi sa v marci skončí druhé funkčné obdobie a kandidovať už nemôže.
Akých šéfov budú meniť
- Úrad verejného ochrancu práv
- Štatistický úrad
- Protimonopolný úrad
- Úrad pre verejné obstarávanie
Nového ombudsmana by mohol podľa informácií SME parlament voliť už na prelome roka – zrejme v januári. Otázku, kto Kandráča nahradí, prvýkrát otvorili v utorok na koaličnej rade.
„Je to začiatok debaty. Nepadali personálne návrhy,“ povedal Rado Baťo, hovorca premiérky Ivety Radičovej.
„V rámci personálnych výmen je v hre aj post ombudsmana, ale situácia zďaleka nie je taká zrelá, že by padali konkréte mená,“ hovorí predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Predpokladá, že ambíciu prísť s návrhom bude mať hlavne KDH.
Vyjadrenie Bélu Bugára, že vládna koalícia by nemala opozícii prepustiť funkciu ombudsmana, lebo ide o post dôležitý aj „smerom k prezentovaniu vládnej politiky“, je nemilým prekvapením. Píše Roman Pataj
O právomoci nejde
Šéf klubu KDH Pavol Hrušovský podporil rozšírený názor, že v prípade tejto funkcie závisí fungovanie úradu od osoby jeho šéfa.
„Pokiaľ to nie je človek s neformálnou autoritou, za ktorým stojí jeho životný príbeh, tak je to len jediné slovenské advokačné združenie, plne financované štátom,“ hovorí poradca premiérky Juraj Smatana.
Väčšina politikov za vzor osobnosti považuje už bývalého českého ombudsmana Otakara Motejla, ktorý nedávno zosnul. Do roku 1989 advokát disidentov bol autoritou pre pravicu i ľavicu. Džentlmen s cigaretou v ruke sa ukázal ako ideálna voľba pre prvého predsedu tohto nového úradu – vedel sa ozvať, bol aktívny, mal autoritu, skúsenosti z advokácie, rozhľad. Takú osobnosť ešte Slovensko len musí objaviť.
Podľa informácií SME už niektoré mená nezáväzne koaliční polici povedali, nechcú zatiaľ menovať. „Tieto posty sú dôležité aj smerom k prezentovaniu vládnej politiky. Toto by som určite nepustil opozícii,“ tvrdí predseda Mosta Hídu Béla Bugár.
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič chce osobnosť, na ktorej by sa zhodla koalícia aj opozícia. „Ombusdman sa volí pre občanov.“ Kollár z SaS nepovažuje za podstatné, či bude kandidát z koalície, alebo z opozície. „Nech je to slušný a bezúhonný človek.“
„OKS má jasnú predstavu, ale chceme to najskôr prebrať s koaličnými partnermi,“ hovorí podpredseda OKS Ondrej Dostál.
Kandráča porodili spory
Nového ombudsmana by na rozdiel od rokov 2002 a 2007 mali zrejme voliť verejne. Opozičný Kandráč sa ombudsmanom stal na sklonku prvej vlády Mikuláša Dzurindu, keď mu na truc dali hlasy zrejme poslanci SOP a SDĽ.
V roku 2007 ho koalícia Smer – SNS – HZDS potvrdila, keďže sa podľa nich osvedčil.
Na prelome roka by mali ombudsmana voliť podľa novelizovaného rokovacieho poriadku. V ňom sa píše, že voľba má byť verejná, pokiaľ si poslanci neodhlasujú, že bude tajná. Či sú verejné voľby v súlade s ústavou, ešte posudzuje Ústavný súd.
Väčšina ľudí ani desať rokov od zvolenia ombudsmana nepozná.
BRATISLAVA. Najväčšie rezervy má v komunikácii s verejnosťou, ľudia nevedia, s čím sa na neho môžu obrátiť, až dve tretiny podnetov mu nepatria.
Tak zhodnotila v roku 2004 prvý rok verejného ochrancu práv Pavla Kandráča mimovládna organizácia Občan a demokracia.
Zostáva neznámy
Ombudsman
- posledný rok mal 2517 podnetov, 64 percent mu nepatrilo,
- v 176 prípadoch preukázal porušenie práv a slobôd,
- v 82 percentách išlo o prieťahy v konaní,
- má 38 zamestnancov,
- rozpočet je 1,25 milióna eur
Za desať rokov rokov sa veľa nezmenilo. „Spoločnosť stále tento inštitút nechápe ako dôležitý, jeho predstavitelia by sa mali snažiť výraznejšie presadiť v povedomí ľudí,“ komentuje bývalý vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič zo Smeru. Nezmenil sa ani podiel podnetov mimo pôsobnosti, v poslednom roku ich bolo 64 percent.
Kandráč je na dovolenke, pôsobenie vo funkcii preto hodnotiť odmietol. V správe o činnosti z mája označil záujem verejnosti o jeho pomoc ako „značný“.
Z 2517 podnetov, ktoré za dvanásť mesiacov dostal, sa mu v 176 prípadoch podarilo preukázať, že úrady porušili základné práva a slobody občana. Až v 145 prípadoch išlo
o prieťahy v konaniach, najmä súdov a Sociálnej poisťovne.
Pasivitu mu vyčítajú ľudskoprávni aktivisti. V minulosti sa zviditeľnil žiadosťou, aby Ústav pamäti národa nezverejňoval podrobnosti o spolupracovníkoch ŠtB.
V minulom volebnom období odmietol sťažnosť syndikátu novinárov, aby dal preskúmať sporný tlačový zákon Ústavnému súdu.
V spore s Harabinom
V tomto volebnom období ho zatiahol do sporu s ministrom financií Ivanom Miklošom (SDKÚ) predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Kandráč odkázal, že ministerstvo má právo na kontrolu súdu, ktorú Harabin odmietal vpustiť. Odmietol aj požiadavku, aby sa na nej ako ochranca práv zúčastnil.
Do médií sa dostával aj žiadosťami na politikov, aby úrad získal vlastnú budovu či väčšie kompetencie. Nemôže totiž riešiť ponosy ľudí na vládu, parlament a prezidenta či na rozhodovacie právomoci policajných vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.
„Za významnejšiu považujem váhu jeho osobnosti a schopnosti ako rozsah zákonných kompetencií. Ombudsmanom má byť autorita v odborných kruhoch a osoba, ktorá má od začiatku dôveru verejnosti, že sa zasadí o ochranu ich práv,“ hovorí štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková (za SDKÚ), ktorá v oblasti ľudských práv roky pôsobila.
