o zaťaženia sa neplnia.
Daňové zaťaženie merané podielom konsolidovaných verejných výdavkov na hrubom domácom produkte stále rastie. V roku 2001 na základe schválených verejných rozpočtov dosiahlo 45,8 percenta, v minulom roku to bolo 44,2 percenta a v roku 1999 úroveň 42,1 percenta. Do výpočtu nie sú zahrnuté vnútorné dlhy a nezaplatené faktúry verejného sektora (toho, čo zdravotníctvo, školstvo alebo verejná správa minuli, ale nezaplatili) alebo tzv. reštrukturalizačné dlhopisy, ktoré by úroveň daňového zaťaženia ešte zvýšili.
Odborníci vláde vyčítajú aj nesystémové zvýhodňovanie niektorých investorov, zvýšenie dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty či zavedenie dovoznej prirážky (zrušenej v minulom roku), zvýšenie spotrebných daní, správnych poplatkov, poistných odvodov, neriešenie problému stanovenia základu dane z príjmov a platenia preddavkov na daň z príjmov.
Neradostné vyhliadky
Ďalší scenár vývoja daňovej politiky štátu prezentuje tzv. daňová reforma z dielne ministerstva financií.
Cieľom navrhovaných zmien však nie je zníženie daňového zaťaženia, zjednodušenie daňovej legislatívy alebo zredukovanie množstva selektívnych výnimiek a zvýhodnení, ale zavádzanie nových daní (majetkové, ekologické, z prírastku majetku…) a presun daňového zaťaženia na nepriame a majetkové dane (zvyšovanie dane z nehnuteľností, znovuzavedenie dane z dedičstva).
Výsledkom takto poňatej koncepcie majú byť legislatívne zmeny, ktoré v konečnom dôsledku odporujú sľubom o znižovaní daňového zaťaženia.
