Dobrým správam sa v zlých časoch nedarí. Komu by sa dnes chcelo uveriť, že rastie ekonomika, platy a dokonca životná úroveň. Makroekonomické informácie, najmä tie optimistické, stratili dôveru už za Mečiara. Ľudia sa naučili jednoduchú rovnicu: rast HDP sa nerovná rastu ich spokojnosti.
Po niekoľkých rokoch sa v novinách opäť objavujú podozrivo pozitívne správy - stúpa výkonnosť hospodárstva, rastú reálne mzdy, v obchodoch míňame stále viac. Ekonomické interpretácie štatistických čísel sú zrejmé, že sa pokles životnej úrovne zastavil a domáci dopyt vrátane spotreby domácností sa stáva hlavným ťahúňom ekonomického rastu.
Reakcie čitateľov v internetovom vydaní nášho denníka ukázali, že pohľad ľudí je úplne iný: „Malé klamstvo - väčšie klamstvo - štatistika,“ hovorí jedna z reakcií. Netreba ani dôkladnejšiu analýzu názorov ľudí, aby bolo jasné, že štatistikom ani ekonómom neveria.
Väčšina z nich na to má, žiaľ, reálny dôvod. Žiadne zlepšenie nepocítili, práve naopak, bytostne sa ich dotýka každý umelý aj trhový rast cien. Nikto sa nemôže čudovať skepse nezamestnaných či tých, ktorí ako zamestnaní dostávajú sotva minimálnu mzdu. Zlú náladu medzi ľuďmi ale nevytvára len ich ekonomické a sociálne postavenie. Výdatným prameňom nedôvery sú politici. S približovaním sa termínu volieb pribúda politických strán, ktoré otvorene hovoria, že súčasnosť je zlá a budúcnosť závisí práve od ich volebného výsledku.
Dve vedúce strany z hľadiska volebných preferencií sú azda najzreteľnejším dôkazom tejto politickej stratégie. Strana, ktorá (okrem komunistov) dokázala spôsobiť najväčšie problémy tejto krajine a jej obyvateľom, teraz získava hlasy na vlastných minulých chybách. Rovnako dobre sa darí Ficovmu populizmu, ktorý zasa ekonomické fakty úplne ignoruje.
Reč ekonómov je však jasná - svitá nám na lepšie časy. Samozrejme, môže byť aj horšie, stačí, ak v mysliach ľudí vyhrajú páčivé slová populistov, ktorí nás presviedčajú, že je zle. Stačí, ak budeme veriť sľubom namiesto faktov.
JURAJ JAVORSKÝ
