DZURINDOV KABINET ZDEDIL PO MEČIAROVI OBROVSKÚ HOSPODÁRSKU NEROVNOVÁHU A PODOBNÚ ZREJME ODOVZDÁ VLÁDE, ČO PRÍDE PO ŇOM

Po štyroch rokoch hrozí návrat do roku 1

O stave slovenskej ekonomiky a politike vlády sa po prvom kvartáli vyjadrili tri z najuznávanejších medzinárodných organizácií.


Ivan Mikloš, dirigent ekonomických reforiem v končiacom sa funkčnom období. FOTO - ARCHÍV SME



Obnovená nerovnováha

Medzinárodný menový fond ako prvý upozornil na to, že vláda „nedokázala vytvoriť podmienky na vnútornú ani na zahraničnú rovnováhu hospodárstva“. Nerovnováha medzi platbami, ktoré slovenské firmy a osoby posielali za tovary a služby do zahraničia, a tými, ktoré subjekty spoza hraníc platili firmám a osobám na Slovensku, prekročila mieru, akú menový fond považuje za prijateľnú.

To isté platí aj o nerovnováhe medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. Rozdiel, o aký výdavky prevýšili príjmy, viedol šéfa misie Medzinárodného menového fondu k tomu, aby vláde povedal, že „bude musieť vynaložiť dodatočné úsilie, aby udržala výšku schodku na úrovni 3,5 percenta hrubého domáceho produktu“. Teda na úrovni, ktorú od Slovenska ako od kandidujúcej krajiny žiada a očakáva aj Európska únia.

Ako druhá sa ozvala Európska komisia. Aj ona vládnemu kabinetu zopakovala, že musí bez ohľadu na parlamentné voľby pokračovať v prísnej kontrole výdavkov i v začatých reformách. Že je jeho povinnosťou, aby „dodržal záväzky fiškálnej konsolidácie a sprísnil rozpočtovú disciplínu“.

V poradí tretie rovnaké posolstvo adresovala vláde aj organizácia, ktorej už je Slovensko členom. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) takisto varovala pred nerovnováhou, ktorá sa prejavuje rastúcim deficitom verejných financií a bežného účtu platobnej bilancie. Tak ako Medzinárodný menový fond a Európska komisia, aj OECD vláde povedala, že ak by nesplnila fiškálne ciele, ktoré si sama stanovila, „dôvera zahraničia voči Slovensku by tým utrpela“.

Čo nebolo to najhoršie, čo OECD povedala. Hrozba návratu tam, kde pred štyrmi rokmi vláda začínala, nie je vymyslená.

Misia Medzinárodného menového fondu, ktorá skúmala stav slovenskej ekonomiky na konci roku 1998, teda krátko po odchode tretej Mečiarovej vlády, svoju záverečnú správu uviedla vetou: „Nová vláda SR zdedila obrovskú hospodársku nerovnováhu, ktorú treba naliehavo riešiť.“ Dzurindov kabinet preto dôrazne upozornila, že ak by riešenie tejto nerovnováhy príliš dlho odkladal, ohrozí hospodársku stabilitu krajiny a jej integračné vyhliadky. Menový fond mal pre svoje výstrahy vážne dôvody.

Nerovnováha v roku 1998

Slovensko tri roky za sebou patrilo ku krajinám s najvyšším schodkom platobnej bilancie na svete. Suma, ktorú firmy a spoločnosti republiky platili do zahraničia, prevýšila sumu, ktorú zahraničie platilo do republiky, o viac než 80 miliárd korún. Predstavovalo to približne 10 percent hrubého domáceho produktu (HDP), pričom podľa medzinárodných štandardov je aj deficit vo výške 5 percent HDP nebezpečne vysoký, ohrozujúci stabilitu meny.

Dlhodobo problematický bol aj štátny rozpočet - jeho deficit v roku 1997 prekročil úroveň 5 percent HDP, pričom za akceptovateľnú sa považuje hranica 3,5 percenta. Pretože vo volebnom roku sa výsledok zopakoval, Ivan Mikloš ako čerstvý ekonomický vicepremiér prirovnal správanie Mečiarovej vlády k opilcovi, ktorý prepil výplatu a hýrivým životom rodinu ešte aj zadlžil.

Na konci roku 1998 podpredseda pre ekonomiku deklaroval, že za novej vlády „sa bude konečne robiť zodpovedná ekonomická politika, prestanú sa hromadiť dlhy a zrealizujú sa zmeny, ktoré budú predpokladom budúceho dlhodobého a udržateľného rastu“.

Prvý balíček ekonomických opatrení prijala vláda v januári 1999, druhý schválila v máji. Ich cieľ vláda stanovila jednoznačne: „Udržať deficit okruhu verejných financií (fiškálny deficit) do úrovne 2 percent HDP a deficit bežného účtu platobnej bilancie v intervale 5 - 6 percent HDP.“ Treba povedať, že sa jej tento cieľ podarilo dosiahnuť. Ale iba v rokoch 1999 a 2000. Nesplnila ho minulý rok a nepodarí sa jej to ani v poslednom roku jej funkčného obdobia.

Nerovnováha v roku 2001

V marci 2001 vicepremiér Mikloš novinárom oznámil, že prijaté opatrenia vlády boli úspešné. Skutočnosť, že sa podarilo stabilizovať ekonomiku pri neprerušenom ekonomickom raste, nazval mäkkým pristátím. Nijako netajil, že „makroekonomická stabilizácia so sebou priniesla aj mierne zníženie životnej úrovne“, ale tvrdil, že náklady na stabilizáciu ekonomiky neboli v žiadnom prípade prehnané.

Na rozdiel od neho nezávislí ekonómovia neboli takí optimistickí. Páni Jakoby, Morvay a Pažitný v súhrnnej správe o Slovensku v roku 2000 napísali, že stabilizačná operácia síce zredukovala vonkajšiu nerovnováhu ekonomiky, ale že „ak stabilizácia nemá byť iba dočasná a po určitom období opäť cez balíčky opatrení obnovovaná, musí byť podporená… dotvorením inštitucionálneho rámca ekonomiky“. Zlá predtucha ekonómov sa splnila už roku 2001.

Rozpočtový deficit dosiahol vyše 44 miliárd korún, čím sa významne prekročila jeho plánovaná úroveň. Schodok obchodnej bilancie vytvoril historický rekord, lebo prvý raz v dejinách samostatného Slovenska prekročil hranicu 100 miliárd Sk. Deficit bežného účtu platobnej bilancie predstavoval 8,8-percentný podiel na HDP. Viac ako na výsledky prvých dvoch rokov Dzurindovej vlády sa tieto ukazovatele podobali na výsledky posledných rokov vlády Mečiarovej. Táto tendencia pokračuje aj v roku volieb.

Nekonala vláda, ale NBS

Vláda, ktorá si naplánovala, že v tomto roku minie „len“ o 38 miliárd viac, ako budú jej príjmy, už v prvom kvartáli vyčerpala z tejto sumy približne 40 percent. Nový minister financií svojich kolegov upozornil, že k plánovaným miliardám deficitu môže pribudnúť aj ďalší výpadok vo výške 26 miliárd. Ani zahraničný obchod, ani platobná bilancia sa nevyvíjajú odlišne. Ak v druhom polroku nenastane mimoriadne priaznivý obrat v USA a hlavných krajinách Európskej únie, obchodný a platobný deficit Slovenska zrejme zostane na úrovni minulého roka.

Práve to bol dôvod, pre ktorý Medzinárodný menový fond, Európska komisia i OECD vyzývali vládu, aby konala zodpovedne. Ako postrehli zahraniční, a teda nezainteresovaní pozorovatelia, aj keď si vláda reálny stav uvedomuje, „kvôli predvolebným preferenciám nie je ochotná krátiť výdavky“. K záveru, že výkonná moc štátu nie je ochotná vykonať to, čo potrebuje slovenská ekonomika a jej rovnováha, dospela aj centrálna banka.

Po rokovaní vlády, na ktorom neprijala dostatočne razantné opatrenia, aby mohli zmierniť narastajúce riziká v štátnom rozpočte a v platobnej bilancii, zvýšila NBS úrokovú sadzby. Možno dôležitejšie ako samotné zvýšenie bolo jeho zdôvodnenie: „Zvýšením úrokov Národná banka Slovenska reaguje na prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy, predovšetkým v dôsledku rastu deficitu zahraničného obchodu, na zvyšovanie vnútornej nerovnováhy a v neposlednom rade na neprijatie dostatočných opatrení na elimináciu rizík spojených s týmto vývojom.“ Nebol to teda politický oponent a ani volebný súper, kto povedal, že Dzurindov kabinet robí niečo podobné ako vláda pred ňou: Nereaguje na prehlbujúcu sa nerovnováhu v ekonomike Slovenska, neprijíma opatrenia, aby eliminovala riziko podstatného prekročenia rozpočtového deficitu. Podpredseda vlády, ktorý na začiatku funkčného obdobia ohlasoval, že sa na Slovensku bude konečne robiť zodpovedná ekonomická politika, polemizuje s ekonómami a redaktormi, ktorí od neho očakávajú zodpovednú ekonomickú politiku aj na konci funkčného obdobia.

Keď vankúš spľasne

Ešte ako nezávislý ekonóm, expert jednej z opozičných strán, Ivan Mikloš tvrdo a oprávnene kritizoval Mečiarovu vládu, že nevyužila „dočasne vhodné podmienky“, ktoré vytvorili transformačný vankúš, aby uskutočnila také zmeny, ktoré by po pominutí týchto podmienok (po spľasnutí vankúša), umožnili kompenzovať stratu vyprchávajúcich výhod „rastom reálnej konkurencieschopnosti ekonomiky“. To, čo vyčítal Mikloš svojim predchodcom Kozlíkovi či Maxonovi, vyčítajú teraz nezávislí ekonómovia jemu.

Nielen oni, ale aj renomovaný viedenský inštitút WIIW dospel k záveru, že ak neklesnú výdavky vlády, ak sa nezvýši prílev zahraničných investícií, po vyčerpaní menového vankúša z peňazí získaných privatizáciou SPP, hrozí Slovensku menová kríza. Teda presne to, pred čím zachránili krajinu balíčky opatrení Dzurindovej vlády na jar roku 1999.

Tvrdenie Ivana Mikloša, že dnešná nerovnováha je iná ako nerovnováha zdedená po Mečiarovi, lebo nepredstavuje akútnu hrozbu menovej krízy, využíva práve dobrodenie privatizačného vankúša. Ako každý vankúš, aj Miklošov skôr či neskôr spľasne. Preto hrozí, že ak jeho nástupca napíše čiernu knihu, tak ako ju spísal dnešný vicepremiér, bude môcť použiť titul, ktorý mala už za Mikloša: „Po štyroch rokoch sa Slovensko opäť dostalo do roku 1.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 289
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 006
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 958
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 259
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 5 408
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 624
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 289
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 496
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 766
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 612

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

Michael Kocáb: Som hrdý slniečkar, s tvrdou silou nemáme šancu

Hudobník Michael Kocáb pre SME hovorí, že nie je žiadny rusofób. Aj to mohlo podľa neho prispieť k bezproblémovému odsunu sovietskych vojsk z Československa.

Inštruktor: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je trénerom lyžovania a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Mount Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

Úrazov na svahoch je viac ako vlani

Horskí záchranári v tomto roku zaznamenali viac ako 1400 úrazov na lyžiarskych svahoch.

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop