Príbeh Jaromíra Košina a jeho kariéry okrem iného potvrdzuje, že osobné a skupinové väzby pôsobia na Slovensku oveľa silnejšie, ako elementárne zásady platné pre verejný život.
Zásadu, že štátny funkcionár obžalovaný z trestných činov by mal odstúpiť a až do súdneho uzatvorenia prípadu by nemal zastávať dôležitú verejnú funkciu, minister Koncoš zlikvidoval vyhlásením, že pre neho je dôležitý predovšetkým princíp prezumpcie neviny. Vecné výhrady k práci riaditeľa štátneho fondu, prichádzajúce aj od tých, ktorí ho do funkcie navrhli, minister odmietol tvrdením, že sú vlastne nepriamym útokom na jeho osobu a že sú vedené snahou zdiskreditovať aj jeho stranu.
Podľa ministra Koncoša bol jeho podriadený kritizovaný iba preto, lebo vraj spolu „prestrihli prepojenia medzi bývalým vedením fondu trhovej regulácie a ľuďmi, ktorí aj teraz pôsobia v politike“. Tam, kde iní našli závažné dôvody na odvolanie, minister postrehol iba „vysokú odbornosť a dobré výsledky vo vedení ŠFTR“, pre ktoré vymenoval Jaromíra Košina za generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu.
Konštatovanie nezávislých odborníkov, že členstvom v dozornej rade súkromnej spoločnosti sa Jaromír Košin dostal do evidentného konfliktu záujmov, minister pôdohospodárstva nepovažoval za natoľko závažné, aby sa k nim čo i len vyjadril.
Ako predseda strany sa Pavel Koncoš zasadil za prijatie Charty morálnych princípov politiky SDĽ, lebo vraj ľavicová strana „si musí zvoliť prísnejšie princípy, ako platia vo všeobecnej morálke“. Ako šéf rezortu sa však drží iba takých „zásad“, ktoré umožňujú, aby Jaromír Košin zostal treťou najdôležitejšou osobou na jeho ministerstve, hoci je to v rozpore nielen s prijatou chartou SDĽ, ale aj všeobecnou morálkou verejného života.