Dva roky vykladal, že so štátmi NATO máme spoločnú úctu k hodnotám slobody, demokracie, právneho štátu a že miesto Slovenska je v spoločenstve krajín, ktoré tieto hodnoty vojensky chráni. Dva roky opakoval, že USA zohrávajú kľúčovú rolu pri šírení princípov demokracie a trhového hospodárstva. Teraz vraví, že veľvyslanec Burns pomáha dnešnej slovenskej vláde, ktorá predáva SPP s obrovskou stratou, lebo to „bezpochyby vyhovuje nadnárodným spoločnostiam a budú ju za to hladkať všemožným spôsobom“.
Podľa Mečiara teda politici USA a ich diplomati pomáhajú presadzovať zištné záujmy nadnárodných spoločností. V prípade SPP záujmy spoločnosti ruskej, francúzskej a nemeckej…
Slová expremiéra, že „HZDS nie je proti NATO“, že bude ďalej prointegračné, ale že „tu žijú ľudia a nie je možné v mene integrácie donekonečna zbedačovať obrovskú skupinu ľudí“, sú návratom k rétorike, akú používal, kým bol premiérom. Vykresľuje veci tak, ako keby integrácia bola pre druhú stranu zámienkou, ktorú využíva na obohacovanie sa na úkor Slovenska. Opakuje sa tak scenár z minulého funkčného obdobia. Šéf HZDS je za integráciu, ale zároveň púšťa do obehu, že Slovensko poškodzuje.
Mečiarovo vyhlásenie, že nič z toho, z čoho aliancia v minulosti obviňovala HZDS „sa doteraz nepreukázalo“, že „pán Burns je neinformovaný“ fakticky znamená, že tak ako v júli 1997 aj v marci 2002 nemá byť za integračné fiasko minulej vlády zodpovedná vláda samotná, ale neinformovanosť a predpojatosť štátov NATO a EÚ.
Nicholas Burns mal pravdu - naozaj nie sú dôkazy, že by sa vedenie HZDS zmenilo. Existujú iba dôkazy, že sa nezmenilo.