V novembri minulého roku bol na Slovensku generálny tajomník NATO, aby miestnemu osadenstvu povedal, že by malo ísť voliť „s otvorenými očami“. Robertsonove slová, že ako sa Slováci rozhodnú vo voľbách, tak sa rozhodnú krajiny NATO, obsahovali jasné posolstvo: Na rozdiel od iných kandidátskych krajín, kde výsledky volieb nerozhodujú o pozvaní či nepozvaní do aliancie, na Slovensku o tom rozhodnú práve výsledky volieb a zloženie vlády, ktorá z nich vzíde. Že je to výstraha pred Mečiarom a HZDS, nepochyboval nikto. Iba pán Mečiar a jeho hnutie tvrdili, že Robertson „určite nemal na mysli HZDS“.
V januári tohto roku veľvyslanec USA na Slovensku zašiel ďalej ako generálny tajomník NATO. Aj on zopakoval, že pozvánka závisí od zloženia budúcej vlády a dodal, že v roku 1998 sme mali vládu, „ktorá mala iné hodnoty ako aliancia“. Ak sa situácia zopakuje, opäť nebudeme pozvaní. Na jeho slová šéf HZDS nereagoval. Iba podpredseda Žiak a poslanec Andrejčák sa strápnili predstieraním, že Ronald Weiser nehovoril o Mečiarovom HZDS, ale o Slotovej SNS a Ľuptákovom ZRS.
Po návšteve Nicholasa Burnsa, ktorý prišiel nielen verejnosti, ale aj politikom povedať, že s HZDS vo vláde sa Slovensko do NATO nedostane, predseda Mečiar prestal uhýbať. Spôsob, akým reagoval, naznačuje, že sa končí dvojročné obdobie, počas ktorého expremiér dúfal, že sa mu jeho minulé vládnutie aj v aliancii prepečie rovnako ako Slovensku - teda bez následkov. Pretože už vie, že dúfal márne, opäť dal najavo, že sa bude uchádzať o svoje niekdajšie postavenie. Ako premiér totiž používal krajinu ako svojho rukojemníka. Práve tak ju hodlá použiť znova.
