Rodí sa vláda národnej jednoty?

V lete minulého roku Ján Čarnogurský prvý raz povedal, že po ďalších voľbách môže vzniknúť vládna koalícia, v ktorej bude nielen HZDS, ale aj KDH. Tvrdil, že v takej vláde by bolo KDH zárukou dôveryhodnosti. Bývalý predseda vtedy nezabudol podotknúť, že tieto názory netlmočí za vedenie svojej strany, ale iba ako politik a človek, „ktorý sa zaoberá záujmami krajiny“.

Vláda národnej jednoty

Šéfovia KDH sa s názormi svojho expredsedu nestotožnili ani vtedy, ani neskôr. Predseda Hrušovský vyhlásil, že „KDH je v tejto chvíli rozhodnuté nejsť do spolupráce s HZDS“. Snem, ktorý sa konal v októbri 2001, potom autoritatívne zopakoval: „KDH je rozhodnuté nevstúpiť do spolupráce s HZDS-ĽS“.

Napriek jasnému stanovisku a rozhodnutiu strany jej čestný predseda v decembri pokojne zopakoval, že „je na čase, aby sa na Slovensku prekonala studená vojna medzi politickými tábormi“, a že by krajine prospela „vláda národnej jednoty“.

Paradoxné je, že takmer všetko, čo odvtedy vedenie KDH urobilo, posilnilo Čarnogurského víziu. Zdá sa, že človek, ktorý sa iba „zaoberá záujmami krajiny“, má na smerovanie KDH väčší vplyv ako jeho vedenie.

Tolerančná zmluva

V októbri minulého roku odmietol snem Čarnogurského predstavu o vláde národnej jednoty. O mesiac neskôr prišlo staronové vedenie strany s vlastným konceptom povolebného usporiadania. Pavol Hrušovský a Vladimír Palko mu dali meno podľa českého vzoru - tolerančná zmluva.

Podľa nich tu po voľbách vzniknú tri základné politické zoskupenia. Pravicové bude reprezentovať KDH, SDKÚ, SMK a ANO, ľavicové vytvorí Smer s SDĽ, a neštandardné bude zložené z HZDS a SNS. Žiadne nezíska toľko hlasov, aby mohlo zostaviť väčšinovú vládu.

Budúci kabinet bude preto menšinový a bude vládnuť na základe tolerančnej zmluvy: „Vládna koalícia dostane možnosť efektívne vládnuť a zmluvná opozícia sa zaviaže, že bude vládu tolerovať,“ objasnil predstavu KDH predseda Hrušovský. Podpredseda Palko k tomu dodal, že je mu vcelku jedno, či pravicovú vládu ako zmluvná opozícia podporí ľavicový blok, alebo HZDS s SNS…

S konceptom pravicovej vlády na základe tolerančnej zmluvy prišlo síce KDH, ale neurobilo nič pre to, aby sa stal realitou. Zato urobilo veľa, aby sa nestal.

Kedy sa spájajú silní

Predstavitelia iných strán, ktoré KDH označilo za súčasť pravicového bloku, sa zhodli, že by ich vyhliadky na volebný úspech zvýšila predvolebná koalícia. Najskôr predseda SDK(Ú) a potom šéf Demokratickej strany prišli s ponukou na vytvorenie predvolebnej koalície troch blízkych strán. Výsledky prieskumu, podľa ktorých by mohla dostať 23 percent hlasov, označil František Mikloško za fiktívne čísla.

Potom prišiel s ponukou na ešte širší predvolebný blok predseda strany ANO Pavol Rusko. Keby v ňom bola aj SMK, v takom prípade mohol podľa prieskumov získať vyše 30 percent voličských hlasov. Na túto možnosť oveľa ústretovejšie reagoval predseda Bugár ako vedenie KDH. Pavol Hrušovský v mene svojej strany koalíciu s SDKÚ, ANO, DS a SMK odmietol slovami, že „slabí sa spájajú pred voľbami, silní až po nich“.

Pravicové zoskupenie, ktoré malo potenciál, aby bolo vážnym súperom preferenčne najsilnejšieho HZDS a mohlo získať také postavenie, ktoré by ho oprávňovalo na zostavovanie vlády, stroskotalo na odpore strany, ktorá inak zastáva názor, že je v záujme krajiny, aby po voľbách zostavili vládu pravicové subjekty.

Svojím iniciatívnym návrhom proti krajanskému zákonu politici okolo Hrušovského, Palka a Mikloška dosiahli, aby ochota a vôľa SMK vstúpiť do koalície s KDH - nielen predvolebnej, ale aj povolebnej - klesla na historické minimum.

Na to, aby sa tolerančná zmluva mohla stať skutočnosťou a pôsobiť v prospech republiky, nebol splnený jej základný predpoklad - blok pravicových strán sa nevytvoril a „jeho“ strany nespolupracujú. Významne sa o to pričinilo práve KDH.

Spoločné predpoklady

Aj keď sa konkrétne znenie zákona proti krajanskému zákonu, s ktorým prišlo KDH, odlišuje nielen od návrhu SNS, ale aj od jeho prvej verzie, všetky návrhy majú spoločné jedno - vyplývajú z predpokladov, ktoré uznáva tak KDH, ako aj strany, čo sa považujú za neštandardné.

Podpredseda Palko v rozhovore pre denník HZDS povedal, že je nevyhnutné urobiť protiťah, lebo „zákon prijatý maďarským parlamentom bol jedným skúšobným balónom, ktorý Maďarská republika vypustila, aby zistila, čo si môže voči Slovenskej republike dovoliť“. Ak podpredseda Kresťansko-demokratickej strany predpokladá, že vláda susedného štátu prijala zákon, ktorý platí v piatich republikách iba preto, aby zistila, čo si môže voči Slovensku dovoliť, tak s jeho predpokladom bude vrelo súhlasiť nielen pani Malíková, ale aj Slota.

Keď predseda poslaneckého klubu KDH povie, že sa pri poslednom hlasovaní o takzvaných Cuperových paragrafoch niekoľkí členovia klubu zdržali, lebo „istá kontrola vlády, aby sa to zrazu nerozutekalo, je potrebná“, tak s ním bude úprimne súhlasiť nielen poslanec Cuper, ale aj Hofbauer. Zo spoločných predpokladov, či už vyslovených, alebo zamlčaných, vychádza KDH - spolu s HZDS a SNS - v novom roku častejšie ako kedykoľvek predtým.

Klásť odpor Bruselu

Keď poslanci KDH predložili v parlamente návrh deklarácie o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, tvrdili, že samotný princíp zvrchovanosti je morálne neutrálny, lebo nehovoria o tom, aké majú byť odpovede na etické otázky, iba to, že ich má dávať Slovensko, a nie Brusel. „Neutralitu“ predkladateľov ocenili najmä poslanci HZDS, ktorí v rozprave vyjadrili svoje prekvapenie i potešenie, že sa kresťanskí demokrati „dali na cestu obhajoby národnoštátnych záujmov republiky“.

Dikcia, že ak sa má uchovať národná, štátna či kultúrna identita Slovenska, tak treba klásť odpor tomu, čo prichádza z Bruselu, je poslancom HZDS a SNS veľmi blízka. V minulom funkčnom období práve oni kládli odpor bruselským štandardom až tak odhodlane, že vyradili Slovenskú republiku z rozhovorov o členstve v únii. Pretože kládli odpor princípom a zásadám liberálnej demokracie, je im veľmi sympatická snaha KDH vzdorovať zásadám a princípom európskeho liberalizmu.

Keď podpredseda Palko hovorí, že ak sa stane Európska únia štátom, tak Slovensko v ňom bude iba regiónom, činitelia HZDS môžu s ním iba súhlasiť. Je evidentné, že snaha klásť odpor voči liberálnej demokracii a snaha vzdorovať liberalizmu, ich oveľa viac spája, ako rozdeľuje. Dnes má KDH k tomu, čo minister spravodlivosti označil za vládu národnej jednoty, oveľa bližšie ako v čase, keď ju Ján Čarnogurský spomenul prvý raz.