Hamžíkovi ide o pomstu a SDĽ o dištanc

Odkedy je známe, že poslanci HZDS iniciovali mimoriadnu schôdzu, aby parlament vyslovil nedôveru vicepremiérovi Miklošovi, v novinových článkoch, v rozhlasovom i televíznom spravodajstve sa objavuje veta, že premiér Dzurinda „môže spojiť hlasovanie o nedôvere Miklošovi s hlasovaním o vyslovení nedôvery celej vláde“. Je to veta, ktorá je nepresná a zavádzajúca nielen z politických, ale aj vecných dôvodov.

Nespojiteľné hlasovanie

Podľa Ústavy SR sa môže spojiť hlasovanie o zákone či inej otázke iba „s hlasovaním o dôvere vláde“. Ak vláda spojí nejaký návrh či zákon s hlasovaním o dôvere, znamená to, že poslanec, ktorý podporí jej návrh, vysloví zároveň dôveru vláde. Inými slovami, vláde vyslovuje dôveru poslanec, keď hlasuje za jej návrh, ale nie ten, kto nehlasuje za návrh, ktorý v parlamente predložila opozícia. Z toho je zrejmé, že „spojiť hlasovanie o nedôvere Miklošovi s hlasovaním o vyslovení nedôvery celej vláde“ by bolo ústavne mimoriadne zložité, ak nie nemožné. Keby aj možné bolo, také spojenie dvoch odlišných hlasovaní o dvoch odlišných veciach je momentálne vo vláde nepriechodné.

Politicky nepriechodné

Podľa Ústavy SR to nie je premiér, kto môže spojiť „hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde“, ale iba vláda ako celok. Keby také spojenie bolo možné, a keby si ho Mikuláš Dzurinda aj želal, musel by ho presadiť vo vláde. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Je evidentné, že by takú podporu v kabinete nedostal.

Nemal ju ani v máji minulého roku, keď sa odvolanie vicepremiéra Mikloša dostalo prvý raz na program rokovania parlamentu. Už vtedy predstavitelia KDH a SMK vyhlásili, že „premiér by nemal uvažovať týmto smerom“, lebo takéto spojenie by „nebolo šťastným a ani štandardným krokom“. Aj teraz predstavitelia oboch strán zaujali rovnaký postoj. Bez ministrov za SMK a KDH by príslušné uznesenie vlády nezískalo požadovanú väčšinu. Béla Bugár a František Mikloško sa už dokonca vyjadrili, že ani prípadnú demisiu predsedu vlády po odvolaní Mikloša nepovažujú za rozumnú, a preto mu ju neodporúčajú.

Kto je za a kto proti

Je isté, že poslanci SMK a KDH, rovnako ako ich kolegovia z SDK(Ú), budú v parlamente hlasovať proti návrhu na vyslovenie nedôvery Ivanovi Miklošovi. Rovnako je isté, že poslanci Mečiarovho HZDS, Malíkovej SNS, Slotovej P SNS a predseda Smeru budú hlasovať za. Pred svojimi prívržencami by totiž nemohli obhájiť, že Mikloša neodvolali preto, aby mohol Dzurindov kabinet pokračovať vo vládnutí. O prípadnom odvolaní vicepremiéra, o možnej demisii predsedu vlády, eventuálnom páde celého kabinetu a následnom konci vládnucej koalície tak rozhodne hlasovanie poslancov SDĽ a SOP.

Hamžíkovi ide o Dzurindu

V máji minulého roku sa čerstvo odvolaný podpredseda vlády pre integráciu sám priznal, čím je pre neho hlasovanie o Miklošovi. Šéf SOP vtedy vyhlásil, že pri hlasovaní o dôvere vicepremiérovi „nepôjde o Mikloša, ale o to, či politicky zareagujeme na absolútne neakceptovateľné kroky Mikuláša Dzurindu“. Aj teraz je pre Pavla Hamžíka hlasovanie o Miklošovi predovšetkým a najmä hlasovaním o premiérovi. Predseda SOP je osobne zaangažovaný na tom, aby doprial Dzurindovi to, čo doprial Dzurinda jemu - okamžitý odchod z vlády.

Neskrývanú osobnú averziu sprevádzajú aj významné zmeny celkovej politickej línie SOP. Keď hrozil odchod SMK z vlády, predseda Hamžík presadzoval, aby koalícia okamžite rokovala s opozíciou o jej prípadnej podpore. Pred niekoľkými týždňami prejavil ochotu, že podpíše vyhlásenie HZDS o nemennosti zahraničnej politiky po voľbách, čím vyšiel v ústrety expremiérovi Mečiarovi.

Hamžíkov víkendový výrok, že poslanci SOP podporia Mikloša iba vtedy, keď premiér spojí toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde, fakticky znamená, že sa desať poslancov SOP s veľkou pravdepodobnosťou pridá k opozícii - podľa ústavy Dzurinda hlasovanie spojiť nemôže a nemôže ho spojiť ani sám, a vláda ho v tom nepodporí.

SDĽ ide o dištanc

Aj SDĽ, podobne ako SOP, dospela v sobotu k záveru, že definitívne rozhodnutie prijme až po skončení parlamentnej rozpravy o Miklošovi. Ak pre staré vedenie SDĽ vicepremiér pre ekonomiku reprezentoval všetko, s čím sa politicky nestotožňovalo, pre nové vedenie predstavuje presne to, od čoho sa chce zásadne dištancovať. Preto Pavel Koncoš pred posledným zjazdom SDĽ i po ňom zdôrazňoval, že jeho strana už nikdy nepôjde do vlády, v ktorej bude aj Ivan Mikloš.

Pretože vicepremiér stojí na čele riadiacej komisie vlády pre privatizáciu SPP, jeho odvolanie je súčasťou širšieho plánu, ktorého cieľom je, aby sa privatizačný proces najdrahšieho slovenského podniku najskôr spomalil a potom aj zastavil.

Pavel Koncoš v apríli 2000 chválil predsedu Migaša za to, že hlasovaním vyjadril nedôveru premiérovi Dzurindovi, ale jeho počin kritizoval z toho dôvodu, že poslanci SDĽ vtedy neboli jednotní a vedenie strany nevedelo, čo ďalej. Predseda Koncoš sa chce chybe svojho predchodcu vyhnúť - svedčí o tom sobotné rokovanie republikového výboru a niekoľkodňový odklad konečného rozhodnutia. Tri dni využije vedenie strany na to, aby zistilo, ako ďalej po odvolaní Mikloša.

Čo im sľúbi HZDS

Nespokojných vládnych poslancov SDĽ a SOP pred rokom predseda HZDS posmeľoval, aby sa nebáli hlasovať za odvolanie vicepremiéra Mikloša, a nebáli sa ani pádu vlády, lebo jeho hnutie vraj bude podporovať menšinovú vládu, aj keby sa opierala iba o 36 poslancov. Predstaviteľom oboch strán vtedy ponúkol, že ak s HZDS podpíšu zmluvu, hnutie sa stane ich spoľahlivým partnerom: „Nebudeme vyvolávať krízu a myslieť si: čím horšie - tým lepšie. Chceme vytvoriť vládu národnej jednoty a stability.“

Minulý rok obe strany jeho mámeniu odolali. Dnes, keď SOP nemá prakticky žiadnu nádej, že budúce voľby prežije ako parlamentná strana, keď nové vedenie SDĽ svoju stratégiu prežitia spojilo s kritikou a zásadným odmietnutím toho, na čom sa tri roky podieľalo, sú obe strany na podobné vábenie oveľa prístupnejšie ako pred rokom.