HZDS má štyri možnosti - koalíciu s SNS, so Smerom, s KDH a SDKÚ, s KDH a SDĽ. Predseda hnutia chce takú koalíciu, v ktorej bude premiérom. FOTO - ARCHÍV
VÝROKY POLITIKOV O BUDÚCEJ KOALÍCII„Za konaním HZDS je snaha zapáčiť sa mocným tohto sveta a stať sa prijateľným. SNS nie je národná odnož HZDS, ale samostatná stana, ktorá zastáva záujmy slovenského národa a slovenského štátu. Budúcu vládu nebude možné zostavovať bez SNS.“
ANNA MALÍKOVÁ - TASR 6. júna 2001
* * *
„Poviem otvorene, objektívny obraz Mečiara je iný, ako ho vytvorili médiá. Smer však nemá dôvod, aby išiel do vládnej koalície, ktorá by kvôli osobe Mečiara znamenala medzinárodnú izoláciu. Nevylučujeme však spoluprácu s HZDS.“
ROBERT FICO - Slovenská republika 18. júla 2000
* * *
„My sme už raz ponuku HZDS ísť do vlády odmietli. Nikdy však nesmiete za sebou spáliť mosty. HZDS má suverénne právo, aby si usporiadalo svoje personálne pomery. Aj Fico v tomto smere veci prehnal… Slovensku prospeje flexibilné uvažovanie aj za hranicou možného, aby sme zostavili ďalšiu vládnu koalíciu.“
JOZEF MIGAŠ - Národná obroda 18. júla 2001
* * *
„Na Slovensku bude po nasledujúcich voľbách vládnuť koalícia politických strán. Istému diplomatovi som sľúbil vznik koaličnej vlády, aj keby HZDS získalo vo voľbách toľko hlasov, že by mohlo vládnuť samo.“ VLADIMÍR MEČIAR - SME 9. júla 2001
Výsledky parlamentných volieb na Slovensku ešte nepovedali nič iné ako to, čo už dávno pred nimi oznámili prieskumy verejnej mienky. Na konci leta v roku 1997 napríklad prieskumy hlásili, že opozičné strany majú jednoznačnú prevahu nad stranami vládnymi. Voľby potom dali odpoveď iba otázku, či je táto prevaha až taká veľká, že nová koalícia bude mať ústavnú väčšinu. Na konci leta 2001 prieskumy hlásia, že opozičné strany majú opäť jednoznačnú prevahu nad vládnymi. Ak by aj teraz platilo, že výsledky volieb povedia len to, čo dávno pred nimi oznámili prieskumy verejnej mienky, potom voľby na budúci rok dajú odpoveď iba na jednu otvorenú otázku - kto bude zostavovať budúcu vládu. Či HZDS, alebo priamo jeho predseda?
Už niekoľko mesiacov pretrváva stav, že aj keď preferencie politických strán nie sú stabilizované, nemenné zostáva to najdôležitejšie: celkové rozloženie a pomer síl medzi nimi. V ďalšom funkčnom období sa do parlamentu dostane prinajmenšom päť, ale najviac ak osem politických subjektov. Bez ohľadu na to, koľko ich napokon bude, v oboch prípadoch dostane najsilnejšie karty HZDS. Počet jeho mandátov zrejme presiahne číslo 50, takže iba od hnutia pána Mečiara bude závisieť, kto sa dostane do novej vlády. Ako pán predseda povedal, vyberať si môže z nasledovných možností: koalícia s SNS, so Smerom, s KDH a SDKÚ či KDH a SDĽ.
Problémom je postoj SNS
Ak by voľby nedopadli dobre pre SDĽ, ANO či KDH, zvýšil by sa počet mandátov tých subjektov, ktoré v nich boli najúspešnejšie. Ak niekto volí strany, čo sa do parlamentu nedostanú, fakticky dáva svoj hlas tým, ktoré ich dostali najviac. Z doterajších prieskumov preferencií vyplýva, že pri väčšom prepade voličských hlasov by sa počet mandátov HZDS priblížil k číslu 60 a počet mandátov pre SNS k číslu 20. Z čoho je zrejmé, že budúcu vládu by mohli vytvoriť tieto dva subjekty.
V terajšom funkčnom období mali k sebe obe strany najbližšie na jar roku 1999. Po zásahu NATO v Kosove predseda HZDS hovoril o agresívnej aliancii a jeho kolegyňa Malíková priamo o zločinnom pakte: „Zločinci z NATO ignorovali medzinárodné právo a zaútočili na cudziu krajinu presne tak, ako to pred 50 rokmi urobil Hitler.“ O rok neskôr spolu vyvolali referendum o predčasných voľbách, ale týždeň pred ním sa Vladimír Mečiar od spolupráce s SNS dištancoval. Vyhlásil, že keď referendum dopadne úspešne a predčasné voľby sa konať budú, spolupráca so stranou Anny Malíkovej po nich nie je možná, lebo „problémom je postoj SNS k integrácii do NATO“. Podľa pani predsedníčky tým presvedčil voličov, že referendum je zbytočné, lebo HZDS a SNS aj tak nevytvoria alternatívu.
Na rozdiel od šéfky „národniarov“, ktorá svoj postoj k členstvu Slovenska v aliancii nezmenila, predseda HZDS sa momentálne vyjadruje jasne proatlanticky: „NATO je pre nás životne nevyhnutné a túto zásadu sme zastávali od začiatku, od roku 1992…“ Vladimír Mečiar vládnu spoluprácu s SNS odmieta a ako hlavný dôvod uvádza programovú nezlučiteľnosť. Jeho podpredseda Maxon, ktorý ho na rokovaniach s Malíkovej stranou obvykle zastupuje, však hovorí niečo iné: „HZDS nikoho vopred nediskvalifikuje ako možného partnera a SNS už vôbec nie.“
Ani v roku 1994 šéfa HZDS nenadchýnala predstava, že bude v koalícii so Slotom a Ľuptákom. Napokon sa s ňou zmieril, lebo iná nebola možná, keďže iba títo spojenci mu umožnili vládnuť podľa jeho predstáv. Aj keď je jasné, že koalícia s Malíkovej SNS by budúcu slovenskú vládu zahraničnopoliticky úplne odpísala, šéfovi HZDS by dala istotu práve v bode, ktorý je pre neho mimoriadne dôležitý. Anna Malíková totiž nikdy nespochybnila nárok pána Mečiara na post premiéra. Čo je „právo“, ktoré mu predseda Smeru upiera.
Niekoľko mesiacov po tom, čo si Robert Fico založil stranu, náčelník HZDS sa s ním stretol, aby novinárom po rokovaní povedal, že má partnera do budúcej vlády. „Boli by sme radi, keby mal Smer čo najlepšie volebné výsledky,“ vyhlásil Mečiar aj za svojich kolegov, ktorí si s Ficom dobre rozumeli. Trvalo takmer rok, kým šéf hnutia zásadne zmenil rétoriku.
HZDS mínus Mečiar
Ešte v októbri 2000 svojim priaznivcom na mítingu HZDS vysvetľoval, ako majú chápať jeho reči o šéfovi Smeru: „Prestrelky s Ficom neberte vážne, to ja na neho len tak otcovsky.“ V tom čase aj zahraničných novinárov na špeciálnom brífingu ubezpečoval, že budúca vládna koalícia bude zložená len z dvoch politických subjektov - z HZDS a zo Smeru. Robert Fico nebol a nie je proti. Výhrady má iba k jednému: je za koalíciu s HZDS, ale bez jeho predsedu vo vládnej či parlamentnej funkcii.
Keby predsedovi „ľudovej“ strany išlo iba o koalíciu so Smerom, mohol by ju bez problémov mať. Aktuálne prieskumy verejnej mienky hlásia, že strana pána Fica získa vo voľbách dosť mandátov, aby mohli spolu vládnuť. Stačilo by málo - keby Mečiar aj doma zopakoval, čo tak rád hovorí zahraničným médiám. Pre Die Presse totiž sám a dobrovoľne povedal, že už sa „kvôli imidžovým problémom“ nebude usilovať o funkciu šéfa vlády. Keď to isté zreprodukoval aj Robert Fico, že kvôli problému s imidžom nemôže byť Mečiar premiérom a ani šéfom parlamentu, nahneval predsedu HZDS do takej miery, že o koalícii so Smerom hovorí takmer rovnako zle ako o predsedovi Smeru.
Ak spočiatku o Ficovi vravel, že sa podobá na Dzurindu, potom tvrdil, že je „Dzurinda v ružovom“, a napokon dospel k presvedčeniu, že „Fico je horší ako Dzurinda“. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že ponuku na koalíciu s HZDS dostal aj predseda SDKÚ. Vladimír Mečiar rozšíril zoznam potenciálnych partnerov, lebo je to účinný spôsob, ako vplývať na Fica. Predseda Smeru totiž vytrvalo opakuje: „Formulka HZDS mínus Mečiar je pre mňa svätá.“ Ak by naozaj bola a iná koaličná možnosť sa nevyskytovala, predseda HZDS má pripravený aj ústupový variant. Preto o koalícii so Smerom hovorí: „Možno bude nutná, ale nebola by dobrá.“ Ficovi sa však snaží povedať dôležitú vec: Ak sa mám vzdať postu premiéra, tak je to cena, za ktorú môžem mať koalíciu aj s inými, v zahraničí oveľa rešpektovanejšími stranami. V apríli tohto roku také subjekty priamo oslovil.
KDH má taký potenciál
V Banskej Bystrici na akademickej pôde predseda Mečiar vyhlásil, že si vie predstaviť vládny trojlístok HZDS, SDKÚ a KDH. Ako každý politický obrat o 180 stupňov aj tento zdôvodnil zásadným argumentom. Vraj sa už musí skončiť éra, keď koalície vznikali mechanickým súčtom hlasov. Koalície by sa už konečne mali formovať na základe spoločných hodnôt. HZDS, rovnako ako KDH, SDKÚ a SMK vraj uznáva hodnoty, ktoré sú vlastné ľudovým a konzervatívnym stranám, preto by mala na Slovensku vzniknúť koalícia rovnako zmýšľajúcich subjektov.
„Hodnotové“ zdôvodnenie náhleho obratu nemalo dlhú životnosť. V tom istom rozhovore, v ktorom predseda HZDS nevylúčil spoluprácu s SMK, hovoril o jej podpredsedovi ako o poprednom iredentistovi. „Hodnotová“ spriaznenosť s SDKÚ takisto neprežila letnú sezónu. V júni predseda hnutia hovoril, že si nerobí nároky za SDKÚ rozhodovať o budúcej spolupráci, lebo on ju iba ponúka, ale v auguste osobne rozhodol, že spolupráca s Dzurindom neprichádza do úvahy. SDKÚ tak zbavil pokušenia, aby sa prípadne zamýšľala nad tým, či je koalícia s HZDS naozaj vylúčená. Mikuláš Dzurinda v reakcii na Mečiarovu ponuku totiž poznamenal, že expremiér je síce absolútne nedôveryhodnou osobou, ale „každý by mal dostať šancu na istú nápravu“. Vladimír Mečiar o ňu zjavne nestál. Momentálne ho zaujíma spolupráca už len s jednou „hodnotovo“ blízkou stranu a tou je KDH.
Predseda HZDS si totiž želá, aby sa budúca koalícia mohla oprieť „o tradičné strany, ktoré majú svoje štruktúry a majú medzinárodné etablovanie“. KDH má oboje a navyše má aj bývalého predsedu, ktorý prejavil mimoriadne porozumenie pre tento druh koalície. Ján Čarnogurský v júni hovoril o možnosti, že sa vytvorí vláda národnej jednoty, v ktorej by KDH bolo zárukou dôveryhodnosti a rešpektovania princípov právneho štátu. „Také vlády sa vytvárajú vo vážnych situáciách,“ povedal Čarnogurský a Vladimír Mečiar mu v rozhovore pre denník Pravda prisúdil dôležitú rolu „v oblasti zahraničnej politiky“. Lenže nemenej dôležitú rolu prisúdil predseda HZDS aj strane, s ktorou má KDH problémy i v súčasnej vláde. V budúcej vládnej koalícii má byť aj SDĽ. Aj ona má totiž „štruktúry“ a je takisto medzinárodne etablovaná. Mečiar však od nej chce, aby si svoje miesto vo vládnej koalícii zaslúžila, preto postrkáva SDĽ k závažnému rozhodnutiu - aby odišla z Dzurindovej vlády. Ak to urobí, pre HZDS sa stane žiaducim partnerom. Otázka znie, čím sa stane pre voličov. Ak by sa jej podarilo dostať do parlamentu a dať sa dohromady s Mečiarovou stranou, potom je otázne už len jedno. Či Ján Čarnogurský mal dobrý odhad, keď tvrdil, že KDH disponuje takým potenciálom, že môže „dodať legitimitu každej vláde, do ktorej vstúpi“. Dodať legitimitu vláde s Mečiarovým HZDS a prípadne i Koncošovou SDĽ, by bolo príliš náročné aj pre nemeckú CDU, nieto ešte pre slovenské KDH.
Rozhovory s prezidentom
Ak by budúcoročné voľby nepovedali nič iné ako doterajšie prieskumy verejnej mienky, potom má rozhodnutie o budúcej vládnej koalícii plne pod kontrolou HZDS. Bez ohľadu na to, s ktorým partnerom sa dohodne, prezidentovi nezostane iná možnosť, iba akceptovať skutočnosť, že vznikla parlamentná väčšina, ktorá vytvorí vládu. Napriek tomu Vladimír Mečiar už teraz ohlasuje, že na budúci rok bude mať „najťažšie rozhovory s pánom prezidentom, nie s voličmi“. Zložité vraj budú preto, lebo prezident ešte nepotvrdil, že hodlá rešpektovať výsledky volieb. Skutočnosť však vyzerá inak. Pre HZDS bude veľmi ľahké získať od hlavy štátu poverenie na zostavenie vlády, lebo ak sa s niekým dohodne, Rudolf Schuster jednoducho nebude mať na výber. Čo bude naozaj ťažké, je niečo iné: aby poverenie prezidenta dostal priamo predseda Mečiar…
Pri svojom rozhodovaní, koho vymenuje za šéfa výkonnej moci, je Rudolf Schuster viazaný iba ústavou a prezidentským sľubom. Jeho personálna voľba musí zohľadňovať najmä okolnosť, aby dezignovaný predseda vlády bol schopný zostaviť kabinet, ktorého programové vyhlásenie podporí parlamentná väčšina. Ako prezident musí brať do úvahy, že svoje povinnosti má vykonávať v záujme občanov a štátu. Rudolf Schuster už pri viacerých príležitostiach vyhlásil, čo naposledy zopakoval v januári tohto roku: „Pôsobenie predsedu HZDS Vladimíra Mečiara v politike nepovažujem za dobré pre Slovensko. Pre našu krajinu by bolo dobré, keby v politike nepôsobil.“
Ak prezident svoj názor nezmení, tak zostavením vlády poverí politika HZDS, ale nie predsedu Mečiara. Rudolf Schuster rád pripomína, že v hnutí pôsobia veľmi schopní, triezvi ľudia, ktorí by vedeli byť prínosom v slovenskej politike i ekonomike. Hlava štátu má v strane pána Mečiara svojho jasného favorita. V knihe Návrat do veľkej politiky o Sergejovi Kozlíkovi napísal: „Bol to jediný politik z HZDS, ktorý sa voči mne zachoval vždy tak, ako sa na inteligentného človeka patrí.“ Keď prezident s odvolaním sa na záujmy krajiny vymenuje za premiéra niekoho iného ako Mečiara, hnutie sa dostane do podobnej situácie, v akej už raz bolo.
Michal Kováč v marci 1994 listom poveril HZDS, „aby sa pokúsilo zostaviť koaličnú vládu na čele s niekým iným, než je pán Mečiar, pretože mu bola vyslovená nedôvera“. Predseda a predstavenstvo hnutia na ponuku nereflektovali. Rozhodli, že ak nemôže byť Mečiar premiérom, HZDS okamžite prechádza do opozície. Lenže vtedy bolo pred voľbami, a v roku 2002 bude po nich. Keby si strana musela vybrať medzi predsedom a pobytom v opozícii, sotva by sa zopakoval rok 1994.
Ak ďalšie voľby na Slovensku povedia iba to, čo dávno pred nimi oznámili prieskumy verejnej mienky, tak dnes je otvorená iba jedna otázka. Kto bude zostavovať budúcu vládu: či HZDS, alebo jeho predseda.
Autor: lesko@sme.sk
Beata
Balogová
