Dozrel čas na volebné koalície?

Rozhodovanie potenciálnych voličov nebýva vždy jednoznačné, priamočiare a najmä nemenné. Mnohokrát sme sa presvedčili, že napriek stabilným volebným preferenciám politických strán v medzivolebnom období dochádza pred voľbami a počas nich k zmene postoja .

Rozhodovanie potenciálnych voličov nebýva vždy jednoznačné, priamočiare a najmä nemenné. Mnohokrát sme sa presvedčili, že napriek stabilným volebným preferenciám politických strán v medzivolebnom období dochádza pred voľbami a počas nich k zmene postoja voličov. V prieskumoch sa často stretávame s volebnými preferenciami strán ako fixným rozložením politickej vôle občanov, pričom vzniká dojem, že sa v zornom poli občana nachádzajú iba tieto politické strany. Takéto nazeranie na problém je síce oprávnené, ale nie jediné možné. To, že si volič v prieskume vyberie jednu z ponúknutých strán, ešte automaticky neznamená, že by napokon nemohol byť priaznivcom aj inej, v súčasnosti možno dokonca konkurenčnej strany. Kto sú teda potenciálni politickí spojenci a nepriatelia v očiach voličov? Akú podporu majú potenciálne koalície? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúšame odpovedať pomocou zistení z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave. Zber údajov pre výskum uskutočnila agentúra Focus v dňoch 5. júna až 12. júna 2001 na reprezentatívnej vzorke 1042 dospelých obyvateľov SR.

Potenciálni spojenci a nepriatelia

Identifikovať potenciálnych spojencov medzi politickými stranami možno rôznym spôsobom. Jedným z nich je zistenie, koľko respondentov okrem toho, že podporuje svojho favorita, uvažuje aj o hypotetickom „druhom“ hlase pre ďalšiu politickú stranu. Vďaka „druhému“ hlasu sa dozvedáme o blízkosti strán, respektíve vzdialenosti z pohľadu voliča. Ako ukazuje graf 1 (grafy nie sú publikované v online vydaní), spomedzi všetkých oprávnených voličov by najviac „druhých“ hlasov dostala SNS a Smer, ďalej sa s väčším odstupom umiestnili HZDS, SDKÚ, SDĽ, ANO, KDH a DS.

Podstatnejšia informácia však vyplýva z tabuľky 1. Od prívržencov HZDS by najviac druhých hlasov dostala SNS a Smer. Od prívržencov Smeru by to boli hlasy pre SNS, HZDS a ANO. V porovnaní s inými stranami najväčšiu uzavretosť možno vidieť u stúpencov SMK - až 48 % z nich by nedalo druhý hlas nijakej inej strane, väčšmi akceptovanou je iba SDKÚ. Stúpenci SNS by dali druhý hlas Smeru a HZDS, stúpenci SDKÚ zasa KDH, DS a SMK. Prívrženci SDĽ preukázali ešte pestrejšiu škálu sekundárnych sympatií, no najviac druhých hlasov by od nich dostal Smer, SOP a HZDS. Pre priaznivcov KDH je druhou voľbou SDKÚ, v prípade strany ANO je to najmä Smer.

Tabuľka 1

Z prieskumov volebných preferencií sa môžeme dozvedieť, akým volebným potenciálom disponujú jednotlivé strany, koľko majú priaznivcov. Existujú však aj voliči, ktorých možno označiť za politických odporcov tej-ktorej strany.

Graf 2 (grafy nie sú publikované v online vydaní)znázorňuje, ktorej strane by respondenti dali svoj hlas a ktorú by rozhodne nevolili. K najmenej populárnym stranám (čiže stranám s najvyššími „negatívnymi“ preferenciami) v súčasnosti patria HZDS (29,8 %), SMK (23,4 %) a SDKÚ (19,5 %). Ostatné parlamentné i mimoparlamentné strany by dostali „negatívnych“ preferencií podstatne menej. Dôvody, prečo by ľudia tú či onú stranu rozhodne nevolili, môžu byť rôzne - od racionálne zdôvodnených (napr. uplatňovaný politický štýl, ideová orientácia, vystupovanie lídrov a pod.) až po iracionálne či emotívne ladené.

Pomer reálnych volebných a „negatívnych“ preferencií sa výrazne líši v prípade SMK a SDKÚ, ktoré majú z tohto pohľadu viac odporcov ako prívržencov. Najlepšie „skóre“ má Smer, ktorého podiel prívržencov je vyšší ako podiel odporcov. Ostatné politické strany majú pomer prívržencov a odporcov vyrovnaný.

V tejto súvislosti sa vynára otázka, v akom politickom prostredí má tá-ktorá strana najviac protivníkov. Hlavný prúd odporu prívržencov HZDS je nasmerovaný na SDKÚ (39 % prívržencov HZDS by SDKÚ rozhodne nevolilo) a SMK (28 %). Obdobne uvažujú aj prívrženci SNS s tým rozdielom, že najväčším protivníkom je pre nich SMK (40 %) a až na druhom mieste SDKÚ (25 %). „Negatívne“ preferencie prívržencov Smeru sú orientované tak na opozíciu, ako aj na koalíciu: HZDS by rozhodne nevolilo 30 % z nich, SMK 24 % a SDKÚ 19 %. Podobnú orientáciu nájdeme aj u stúpencov SDĽ - HZDS by nevolilo 34 %, SMK 16 % a SDKÚ 11 % z nich. Vcelku očakávaný je postoj stúpencov SMK - HZDS by dostalo 51 % „negatívnych“ preferencií a SNS ďalších 30 %. Aj pre 64 % priaznivcov SDKÚ a pre 41 % priaznivcov KDH je najväčším tŕňom v oku práve HZDS. V očiach prívržencov väčšiny strán sa tak ocitá na politickej „čiernej listine“ najmä HZDS.

Volebné koalície vytvoriť či nevytvoriť?

Vývoj volebných preferencií naznačuje, že v súčasnosti na slovenskej politickej scéne nie je veľa strán, ktoré nie sú konfrontované s rizikom nedosiahnutia päťpercentného prahu v prípade samostatnej účasti na voľbách. Lídri niektorých strán si už zrejme dnes uvedomujú spomínané riziko a uvažujú o hľadaní volebných spojencov. Ako však otázku predvolebných koalícií vidia potenciálni voliči? Aké koalície majú šancu na úspech? Odpoveď na túto otázku zatiaľ nie je jednoznačná a je podmienená postupom samotných politických aktérov. V prieskume IVO boli respondentom predložené na výber rôzne hypotetické koaličné zostavy. Ich konkrétna podoba sa odvíjala od rôznych faktorov: ideovo-politickej blízkosti strán, ich doterajších skúseností zo vzájomnej spolupráce, prejavených zámerov predvolebného postupu, dynamiky vývoja volebných preferencií a pod. Spomedzi 13 potenciálnych koalícií, predložených na výber, (tabuľka 2) si iba 48 % respondentov dokázalo nejakú vybrať (respondenti si mohli vybrať iba jednu koalíciu). Pre 52 % respondentov ani jedna z uvedených možných koalícií nebola prijateľná. Samozrejme, že ponúkané spektrum koaličných zostáv nebolo vyčerpávajúce, išlo o najpravdepodobnejšie spojenectvá (respondentom napríklad neboli ponúknuté predvolebné koalície SNS - SMK alebo HZDS - SDKÚ, ktoré sú sotva predstaviteľné). Prieskum ukázal, že v súčasnosti verejnosť vníma volebné koalície so značnou opatrnosťou. Táto opatrnosť môže vyplývať z toho, že otázka o vytvorení predvolebných koalícií sa zatiaľ nestala súčasťou každodenného politického diskurzu a samotní politickí aktéri sa jej nevenujú s náležitou vážnosťou. Tabuľka 2 dokumentuje, aké koalície sú dnes najprijateľnejšie pre tých, ktorí deklarovali ochotu zúčastniť sa na voľbách (čiže potenciálnych voličov). Spomedzi nich sa pre nejakú koalíciu rozhodlo 63 % a zvyšných 37 % uviedlo, že žiadna z ponúkaných koalícií nie je pre nich prijateľná. Možno teda usúdiť, že medzi občanmi rozhodnutými ísť voliť, je podpora koalíciám vyššia, ako je to v celej populácii (čiže u všetkých oprávnených voličov).

Prieskum ukázal, že pomyselným spojením strán do koalícií zatiaľ nedochádza k tzv. synergickému efektu - k vyššej percentuálnej podpore tej-ktorej koalície, než je mechanický súčet preferencií strán v nej zúčastnených. Ako vidno v druhom stĺpci tabuľky, súčet preferencií strán tvoriacich hypotetickú koalíciu, je v každom zo skúmaných prípadov vyšší, ako je podpora pre danú koalíciu ako celok (rozdiely uvádza tretí stĺpec). Aby koalícia bola úspešná, očakáva sa pravý opak. Medzi strany, ktoré by účasťou v koalíciách najviac stratili, patrí Smer. Najväčší prepad podpory by zaznamenal v spojení s HZDS - zatiaľ čo súčet straníckych preferencií HZDS + Smer je 38 %, takáto koalícia je prijateľná iba pre 10 % opýtaných. Obdobné rozdiely nájdeme v spojení Smer + SDĽ (23 % : 6 %), Smer + ANO (22 % : 8 %). Rovnako je na tom spojenie HZDS a SNS, v tomto prípade (ako aj v prípade HZDS + Smer) však ide o koalíciu neužitočnú - obe strany majú stabilnú voličskú podporu a prepad pod päťpercentnú hranicu im nehrozí. Problém s vytvorením koalícií možno vidieť pri SDKÚ. Ľavicové strany sú na tom najhoršie - trojkoalícia SDĽ + SOP + SDSS je napríklad prijateľná iba pre niečo viac ako 1 % potenciálnych voličov.

Tabuľka 2

To, že prijateľnosť volebných koalícií nie je v tejto chvíli vysoká, neznamená ich automatickú diskvalifikáciu v budúcich voľbách. Dnes je evidentné, že pre niektoré strany bude vytvorenie koalície s inými stranami otázkou politického prežitia, pre ďalšie strany pôjde o priaznivejšie vyhliadky podieľať sa na vládnej politike. Pritom doterajšie postoje zástupcov tých politických strán, ktoré prichádzajú do úvahy ako potenciálni aktéri koaličných zoskupení, skôr posilňovali opatrný (ak nie priamo záporný) vzťah ich priaznivcov ku koalíciám. Napríklad predstavitelia SOP vysielali v období 1999-2001 signály o pripravenosti tejto strany vstúpiť do koalície s inými stranami, dokonca podnikali praktické kroky týmto smerom (podpisom dohôd o spolupráci), zrozumiteľnosť spomínaných signálov a krokov pre potenciálnych voličov SOP však bola mimoriadne nízka (v „koaličnom zábere“ lídrov SOP sa striedavo objavovali SDĽ, SDSS, SZS, LDÚ, sporadicky dokonca aj Smer a Stred). Príkladom podcenenia možnosti vytvoriť koaličné zoskupenie blízkych (z ideového hľadiska) formácií je stav v neľavicovej časti politického spektra (SDKÚ, KDH, DS). Praktický význam formovania takejto predvolebnej koalície je dnes oveľa jasnejší ako v uplynulých dvoch rokoch. Dvom stranám - KDH a DS - by účasť na širšom predvolebnom koaličnom zoskupení mohla zaručiť vstup do parlamentu, SDKÚ by členstvo v takomto zoskupení umožnilo hrať rolu silnejšieho aktéra pri určení podoby budúcej vlády. Pravicovo-centristické sily pritom majú vcelku podnetné skúsenosti s vytváraním koaličných zoskupení v rokoch 1996-1998. V tom čase kľúčovým faktorom ich úspešnosti bola spoločná vôľa zúčastnených strán, ich koordinovaný postup a jasné signály straníckych lídrov, adresované vlastným priaznivcom, o dôvodoch v prospech účinkovania v širšom zoskupení. Počas posledných dvoch rokov však situácia v neľavicovej časti politického spektra bola odlišná a nie veľmi priaznivá pre vyhliadky prípadného koaličného spojenectva: prevažovala rivalita, zameraná na získanie preferenčnej prevahy, odohrávali sa ostré konflikty, ktoré negatívne ovplyvnili vzťahy medzi stranami. Aktéri potenciálnej koaličnej spolupráce prezentovali nezlučiteľné predstavy: SDKÚ vytrvalo odmietala myšlienku vytvorenia klasickej predvolebnej koalície („volebné koalície sa už vyčerpali“, tvrdili jej poprední predstavitelia) a navrhovala potenciálnym koaličným partnerom splynutie do jedného subjektu (čo aj KDH, aj DS rezolútne odmietali), KDH trvalo na samostatnom účinkovaní vo voľbách mimo koalícií („KDH pôjde do volieb pod vlastnou značkou“). Jedinou stranou, ktorá sa dôsledne stavala za vytvorenie neľavicovej trojkoalície, bola po roku 1998 DS, tá však vzhľadom na svoje pomerne nízke preferencie nemala dostatok síl na praktické presadenie tejto myšlienky. Dnešná nevýrazná volebná podpora pre rôzne neľavicové koaličné zostavy je v značnej miere odozvou voličov na doterajšie fakticky protikoaličné postoje straníckych elít. Takéto postoje sa však v konečnom dôsledku môžu príslušným politickým stranám vypomstiť - ak sa pod tlakom okolností napokon predsa len rozhodnú, že uzatvoria predvolebné spojenectvo, nebudú mať dosť času na to, aby svojich voličov v dostatočnej miere presvedčili o zmysluplnosti takéhoto spojenectva.

Pri úvahách o uzatváraní koaličných spojenectiev môže byť užitočné zistenie, znázornené v tabuľke 3 - ktoré z koalícií sú pre stúpencov strán najprijateľnejšie (sú vyznačené tučným písmom). V prípade HZDS sa ako najbližší partner črtá SNS (51 %), v opačnom garde to platí pre SNS (37 %). Ale, ako sme naznačili, takéto spojenie by bolo neefektívne. Potenciálne najlepšie spojenie je v prípade Smeru so stranou ANO - akceptovalo by ho 26 % jeho prívržencov. Ešte silnejšie ho podporujú prívrženci ANO (48 %). Pre prívržencov SDKÚ je to koalícia s KDH a DS (25 %). Stúpenci SMK vidia svojho koaličného partnera v DS (43 %). Respondentom nebola ponúknutá volebná koalícia SMK+SDKÚ pre jej malú pravdepodobnosť. Na základe prideľovania „druhého hlasu“ však možno usudzovať, že SDKÚ by mohli vnímať priaznivci SMK ako vhodného koaličného partnera. Stúpenci SDĽ vidia koaličného partnera v Smere (34 %) a stúpenci KDH v SDKÚ (29 %). Zvláštny prípad je DS. Jej prívrženci podporujú rovnako spojenie s SDKÚ, ako aj spojenie Smer + ANO (tu upozorňujeme na možnú štatistickú odchýlku výsledkov prieskumu z dôvodu nízkeho počtu prívržencov DS).

Politici by mali brať do úvahy aj podiel potenciálnych voličov jednotlivých strán, ktorí si z uvedených koalícií žiadnu nevybrali. Najviac ich nájdeme v radoch voličov SMK (53 %), SDĽ (45 %), SNS (43 %), SOP (40 %) a Smeru (39 %). Vysokú rezistenciu voči koalíciám majú aj ľudia, ktorí by išli voliť, ale ešte nevedia koho (78 %). Oveľa slabší odpor voči koalíciám s účasťou „svojich“ strán prejavujú priaznivci SDKÚ, KDH a DS. Pre tých politikov spomínaných strán, ktorí dnes nevylučujú vytvorenie širšieho predvolebného zoskupenia v roku 2002, tento fakt môže byť určitým povzbudením.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  4. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Cambridge Business School, škola novej doby
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 625
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 185
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 585
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 404
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 475
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 396
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 376
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 804
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 763
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 701

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: Výbuch na koncerte v Manchestri neprežilo 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

DOMOV

Politický geograf: Veľa ľudí nevie, koho si proti Kotlebovi vybrať

Kotleba ťaží aj zo slabej informovanosti.

ŠPORT

Cígera odmietli aj Višňovský, Handzuš, Országh a Bača

To, že hráči z NHL neprišli na šampionát, berie ako podraz.

Neprehliadnite tiež

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

Sudcovia si vyberajú, ako má vyzerať spravodlivosť

O osem voľných miest v Súdnej rade sa uchádza sedemnásť ľudí. Rozhoduje asi 1360 sudcov z celého Slovenska.

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.