BRATISLAVA – Vulgarizmy sú zvyčajne prejavmi slovnej agresie. Psychológ Anton Heretik hovorí, že sa nimi ventilujú negatívne emócie – hnev, zúrivosť, bezmocnosť – alebo sú priamym útokom na niekoho.
Agresivita stúpa po požití alkoholu a mnohé vulgárne výroky našich politikov môžu mať aj toto pozadie.
Dôležitá je situácia, v ktorej sa vulgarizmy vyskytujú. „Ak vulgárne výroky vyvolajú pozitívnu reakciu - napríklad ocenenie publika, tak majú tendenciu sa opakovať. Na zhromaždeniach niektorých hnutí to bolo veľmi zrejmé. Niektorí politici potom občas zabúdajú, že nie sú na mítingoch, ale v parlamente.“
O tom, či môžu ľuďom imponovať vulgárne prejavy, Heretik hovorí: „V niektorých spoločenstvách fungujú vulgárne slová ako istý identifikačný znak. Podľa výrazov sa pozná, či je to náš človek – človek z ľudu, naša krvná skupina.“
Politik s emóciami pôsobí na človeka prirodzene. Kto však nevie kontrolovať svoje afekty a opakovane nezvláda konflikty, nemal by robiť politiku. „Ľudia sú citliví na neverbálne prejavy nepravých emócií. Falošné nadšenie, hraná srdečnosť ľudí podvedome popudzujú. Často sa slová vyjadrujúce emócie stávajú súčasťou diplomatického slovníka – politici vyjadrujú ‘hlboké znepokojenie‘, ‘obavy‘, ‘poľutovanie‘. Hraná, či dokonca spievaná rozlúčka s politikou ľudí skôr rozosmeje.“
Jednou z príčin nízkej kultúry slovenského parlamentu je podľa Heretika i malé zastúpenie žien. „Do spolužitia vnášajú iné emócie, iný slovník, iné maniere. Pre takú výraznú menšinu, akú tvoria ženy v našom parlamente, musí byť ťažké zachovať si dámsku tvár.“ (sp)
