Na konci týždňa sa v Stupave opäť zíde mimoriadny snem strany Smer. Okrem toho, že zvolí podpredsedov a poteší prezidenta náčrtom štátnej doktríny, vyšle ľudu tejto krajiny svoje obvyklé posolstvo: Smer je politickou alternatívou toho, čo je, i toho, čo bolo. Vierohodnosť tohto posolstva možno skúmať z viacerých hľadísk. Aj z hľadiska toho, kto ho prináša a reprezentuje. Autorizovaným predajcom i aktívnym spolutvorcom novej politickej alternatívy je Fedor Flašík, človek, ktorý donedávna propagoval to, čo jeho Smer zásadne odmieta. Ide o postavu, ktorá síce nepripúšťa, že je politikom, ale médiám poskytla viac rozhovorov a s jasnejšími politickými stanoviskami ako kandidáti na funkcie podpredsedov strany.
Aj keď mnohí ľudia z vedenia Smeru – i samotný pán Flašík – postavenie a vplyv straníckeho imidžmejkra bagatelizujú a hovoria o ňom, že je len mediálnym poradcom pána predsedu, pravý stav vecí je trochu iný. Svedectvo o tom poskytol v nestráženej chvíli samotný Fedor Flašík. Od neho totiž vieme, že to bol on, kto fakticky vybral názov Ficovej strane.
Podľa Flašíka sa výberu správnej značky venovali jeho ľudia dlhé mesiace: „Vyberalo sa asi zo 480 názvov. Pol roka sa robili užšie výbery… Išli sme na to exaktne.“ Celý proces totiž prebiehal tak, že sa robili veľké prieskumy na veľkých vzorkách respondentov. Z nich vyšiel názov Smer ako marketingovo najlepší. Preto ho akceptoval aj Robert Fico.
Svoju verziu, prečo sa osobne zapojil do nákladnej a namáhavej činnosti politického imidžmejkra novej strany, predložil Fedor Flašík verejnosti osobne. Vraj si pred viac než dvoma rokmi spolu s Ficom „povedali, že musíme niečo urobiť, lebo to tu nedopadne dobre. Naším cieľom bolo vymeniť generáciu politikov, ktorí viedli túto krajinu od desiatich k piatim“. Flašík teda tvrdí, že jeho motivácia je úplne rovnaká ako motivácia celej strany: zabrániť, aby to tu dopadlo zle, vymeniť politikov, ktorí viedli a vedú túto krajinu od desiatich k piatim. Je to cieľ, proti ktorému nemožno mať výhrady. Výhrady však možno mať proti tomu, že Flašík dlhé roky pomáhal práve politikom, ktorí túto krajinu viedli od desiatich k piatim. A pomáhal im tak, že z toho profitoval aj on sám.
Len porazený krpáň
Prostredníctvom agentúry Soria & Gray vyrobil Flašík niekoľko predvolebných sloganov už v roku 1992 – boli pre SDĽ. Dieru do sveta politického marketingu však vtedy ešte neurobili. O dva roky neskôr ho nahovorili priatelia, ktorí vyrábali darčekové predmety, aby sa zapojil do volebnej kampane HZDS. Za dva týž- dne vraj vymyslel jej kompletný návrh a vďaka docentovi Kandráčovi, ktorý učil a skúšal na právnickej fakulte pani Nagyovú, sa dostal na audienciu k Mečiarovi. Ten jeho ponuku akceptoval do takej miery, že v zbore kandidátov spieval Flašíkov hit Už nikdy žiaden svár. Výsledok volieb vtedajšieho imidžmejkra HZDS plne uspokojil. Vďačné hnutie zas plne uspokojilo autora svojej kampane.
Flašíkova agentúra Donar sa na dlhé roky stala „štátom“ preferovanou agentúrou. Keď vláda schvaľovala organizáciu osláv vzniku SR, v jej uzneseniach sa pravidelne objavovala formulácia, že „odporúča poveriť zabezpečením tejto úlohy agentúru Donar“. V roku 1996 napríklad tretia Mečiarova vláda vydelila na oslavy sumu 26,5 milióna. Samotný šéf agentúry po rokoch priznal, že jeho firmu „jeden Silvester v celej krajine stál asi 15 miliónov“. Rozdiel medzi vyčlenenou sumou a vynaloženými prostriedkami nie je celkom zanedbateľný. Štedrejšie ako vláda však boli k Donaru štátne podniky.
Vtedajší generálny riaditeľ Slovenských elektrární Tibor Mikuš nariadil svojim podriadeným, aby vo všetkých reklamných aktivitách spolupracovali „výhradne s reklamnou agentúrou Donar“. Po skončení Mečiarovej éry kontrola v elektrárňach dospela k záveru, že na základe faktúr nemožno zistiť, či Donar fakticky vykonal tie činnosti, za ktoré mu zaplatili. Pritom išlo o činnosti za 130,326 milióna Sk. Poslanecký prieskum v akciovej spoločnosti Tipos, ktorú vlastní štát, v roku 1999 dospel k záveru, že je potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní prešetrili, či bývalé vedenie neporušilo zákon, keď podpísalo mimoriadne nevýhodnú dlhodobú zmluvu s agentúrou Donar. Pretože v tom čase už bol Flašík imidžmejkrom Smeru, predseda Fico novinárom povedal, že ho žiadne posla- necké prieskumy nezaujímajú, lebo Flašíka používa ako poradcu pre politickú reklamu, a že ak by súd rozhodol, že spáchal nejaký trestný čin, okamžite ho prepustí…
Okolnosť, že bývalý majiteľ agentúry a jeho dnešný blízky spolupracovník vytvoril priam učebnicový príklad politického klientelizmu, aby z neho dlhé roky profitoval, predsedovi Smeru vonkoncom neprekáža. Odmieta síce klientelizmus ako taký, ale ten Flašíkov s pochopením toleroval a toleruje. Ak by mal nejaké pochybnosti, či jeho imidžmejker naozaj pestoval to, čo Smer odsudzuje, môže si prečítať rozhovor, ktorý poskytol pred dvoma týždňami denníku Práca. Flašík v ňom hovorí: „Fakt, že väčšinu lukratívnych zákaziek od HZDS získal Donar, je neodškriepiteľný. Bol to klientelizmus či lobizmus, nazvime to tak. Priznávam, keby HZDS voľby nevyhralo, nemám nič. Víťaz berie všetko. Aj v dejinách je to tak. Len porazený krpáň s 0,0 percenta preferencií operuje s pojmami ako demokracia či rozdeľme sa bratsky…“
Z čoho vyplýva, že reči o demokracii, odmietanie klientelizmu a lobizmu, to je dobré iba pre porazených krpáňov. Víťazi – tí berú všetko. Flašík teraz pracuje na tom, aby sa víťazom stal Smer. Tak ako pred dva a pol rokom pracoval, aby víťazom zostalo HZDS.
Také boli pravidlá
Hnutie sa správalo ústretovo nielen k agentúre Donar, ale aj k jeho osobným projektom. Jedným z nich bolo aj Rádio Koliba, ktoré – ako povedal denníku Slovenská republika – si vymyslel v roku 1996. Jeho prevádzkovateľom bola spoločnosť WA Slovakia, ktorej akcionárkou sa stala aj neskoršia generálna riaditeľka Rádia Koliba a dnešná generálna manažérka strany Smer Monika Beňová. Obaja tiež boli spolumajiteľmi spoločnosti START Rádio, s. r. o., ktorá pripravovala program pre túto rozhlasovú stanicu. Rádio Koliba, o ktorom vtedajší minister Hudec na mítingu v Trnave avizoval, že bude mať trošku iné názory ako Twist, dostalo najskôr dve frekvencie a potom, napriek protestom Asociácie nezávislých rozhlasových staníc, ešte ďalšie dve. Bezprecedentné bolo najmä to, že ich dostal žiadateľ, ktorý ešte nevysielal.
Fedor Flašík o sebe rád hovorí, že na rozdiel od mnohých iných nechodil so žiadosťami za Mečiarom: „Ja som neprivatizoval, ja som nechodil otravovať, že chcem taký a taký podnik a ešte toto. Nemal som k tomu vzťah, ja som normálne pracoval.“ Napriek tomu však pri niektorých privatizačných operáciách éry mečiarizmu predsa len asistoval.
Prvá novinová spoločnosť v auguste 1998 predala 861 stánkov PNS – nadobúdateľ za jeden stánok zaplatil 9060 Sk. Vzápätí ich prenajal tomu, od koho ich kúpil, teda PNS, ale za 14 400 Sk za rok! Bývalý riaditeľ sekcie FNM Peter Huňor v júni 1999 novinárom povedal, že sa na predaji stánkov priamo podieľali Stanislav Srník, šéf predstavenstva PNS, a dvaja členovia bývalého vedenia Fedor Flašík a Stanislav Vanek…
Bývalý imidžmejker HZDS bol podpredsedom predstavenstva akciovej spoločnosti FGH Slovakia, keď sprivatizovala štátny podnik Staving, premenovaný na Asting. Jeho účtovná hodnota predstavovala sumu 200 miliónov korún. FGH Slovakia, ktorá vydala akcie na doručiteľa, ho dostala za 0,0 Sk. Nadobúdateľ mal iba povinnosť preinvestovať v nadobudnutom majetku 15 miliónov Sk. Pritom iní záujemcovia ponúkali za Asting 50 miliónov korún. Keď sa moderátori televíznej relácie Na telo Flašíka spýtali, či to považuje za vhodný spôsob obchodovania so štátnym majetkom, odpovedal im veľmi stručne: „Zrejme boli vtedy také pravidlá hry.“ S prihliadnutím na to, ako sa šéf Smeru rozhorčuje nad tým, čo označuje za rozpredaj či výpredaj štátneho majetku, stojí za pozornosť, že sa mu dobre spolupracuje s osobou, ktorá sa veľmi dobre prispôsobila dobovým pravidlám hry, podľa ktorých sa majetok štátu nerozpredal ani nevypredal, ale rozkradol.
Rôzne formy kreativity
Ak v roku 1994 mohol marketingový odborník Flašík podliehať akej-takej ilúzii, pre koho vlastne pracuje, v roku 1998 je to už vylúčené. Napriek tomu sa veľmi snažil, čo priznal aj odstupom viac než dvoch rokov: „Chcel som, aby ten náš klub, tá naša strana, ten môj klient vyhral. To je základ snaženia každej reklamnej agentúry – aby získala čo najväčší podiel na trhu. HZDS najväčší podiel na trhu získalo.“ Hoci od volieb uplynulo už dosť času, Flašíkovi ešte stále záleží na tom, aby všetci vedeli, že to nebola jeho vina, že HZDS nezostalo pri moci.
V rozhovore so šéfredaktorom týždenníka Extra plus Kapustom, ktorý sa viac preslávil svojou televíznou Fašírkou, považoval za potrebné spomenúť hlavné príčiny, pre ktoré jeho druhá kampaň nebola taká úspešná ako prvá. Volebný štáb, ktorý viedol Alexander Rezeš, vraj nikdy nenabral správne obrátky a bol to štáb intríg. Aj celkové poňatie kampane bolo chybné – iba televízne šoty a billboardy, ktoré navrhol Donar, boli úspešné. Povedal to človek, ktorý ku sloganu Krajina tvojho srdca vyrobil montáž slovenského Kriváňa a švajčiarskej pestovanej krajiny.
Keď ho v auguste 1998 redakcia SME upovedomila, že jeho dvojkombináciu odhalila, riaditeľ Flašík tvrdil: „Je to určite slovenská krajina, to je stopercentne slovenská krajina… Vieme to dokázať, že je to slovenská krajina.“ Vedeniu redakcie sa vyhrážal, že ak denník napíše o švajčiarskej krajine s domontovaným Kriváňom, tak ho zažaluje. Keď správa vyšla, imidžmejker HZDS v denníku svojho klienta napísal, že „je legitímnym právom každého politického subjektu, aby svojich budúcich voličov presviedčal rôznymi formami kreativity“. Tej forme „kreativity“, ktorú predviedol pri tvorbe billboardu o podkrivánskej krajine, sa na Slovensku odjakživa hovorí obyčajný švindeľ.
Kreativite tohto druhu však šéf Donaru veril natoľko, že dva týždne pred voľbami vyhlásil: „HZDS získa 35 až 40 percent a myslím to vážne. Pravda, ak neurobí v závere kampane nejakú politickú chybu.“ Teraz hovorí, že v kampani sa udialo toľko školáckych chýb, že nemohli byť urobené z nevedomosti. Podľa neho sa stali preto, „že pán Mečiar nechcel zostavovať vládu“. No aj keby predseda HZDS pokazil kampaň naschvál, aby nemusel vládnuť, Fedor Flašík a jeho agentúra pomáhali politikovi a hnutiu, o ktorých on sám povedal, že viedli krajinu od desiatich k piatim.
Nemenil by nič
Fakt, že o Mečiarovi pred voľbami v roku 1998 nemal žiadne ilúzie, vyplýva z toho, čo o ňom povedal po septembrových voľbách. „Politik sa stáva politikom európskeho formátu vtedy, keď dokáže zvládnuť aj to, čo prichádza s mocou: majetok, korupciu, klietelizmus… Mečiar to však nezvládol. Obklopil sa nesprávnymi ľuďmi, neprijímal kritiku, nevedel odolávať tlakom zo strany rôznych privatizérov, lobistických skupín. Jednoducho tomu podľahol.“ Napriek tomu práve „podľahnutému“ politikovi a jeho hnutiu pomáhal, aby zostali pri moci a mohli ďalej viesť krajinu do ťažkostí.
Od posledných volieb Fedor Flašík neustále opakuje, že podobne ako Čarnogurský či Moravčík, tak aj Mečiar škodil krajine. Teraz jej tak škodí Dzurinda, a preto pomáha Ficovi, aby to dal do poriadku. Inými slovami: imidžmejker, ktorý najskôr voličom predával politika ťažkostí, im teraz predáva politika, ktorý ich z nich dostane. Otázky o morálnom, či skôr amorálnom rozmere tohto „predaja“ Fedor Flašík striktne odmieta. Na dopyt redaktora Olivera Vališa, že keby mal možnosť niečo zmeniť z minulosti, čo by to bolo, odpovedal: „Nemenil by som nič. Nemám sa za čo hanbiť.“ Táto otázka sa však netýka len jeho osobne, ale aj strany, ktorá tu chce zmeniť všetko.
Smer sa totiž štylizuje ako politický subjekt, ktorý odmieta klientelizmus a lobizmus, odmieta nadobúdanie individuálneho profitu z poškodzovania záujmu verejného, odmieta také formy a podoby politickej kreativity, ktoré radový občan vníma ako podvod a manipuláciu. Problém Smeru spočíva v tom, že toto všetko ostro odmieta a kritizuje u iných, ale ticho toleruje vo svojom prostredí. Alternatíva, ktorá negatívne javy a prístupy kritizuje len u politického súpera, ale neprekážajú jej vo vlastnom milieu, nie je v žiadnom prípade na Slovensku nová. Smer, ktorý odmieta všetky neprístojnosti len vtedy, ak sa ich dopúšťajú iní, je v slovenskej politike prítomný už dávno. Z tohto hľadiska sa jeho ponuka ničím neodlišuje od toho, čo tu bolo, a ani od toho, čo Smer momentálne odmieta.
MARIÁN LEŠKO
