V oboch prípadoch však ide o jeden a ten istý skutok: Rudolf Žiak ako šéf rozviedky Lexovej SIS zriadil špeciálny odbor, ktorý rozpracoval špeciálne operácie, aby prekazil integráciu partnerských krajín Visegrádskej štvorky do NATO. Jeho advokát Juraj Trokan tvrdil, že keby si ľudia prečítali, z čoho je obvinený, „tak by sa všetci rehotali“. Ak sa však nové obvinenie zmení na žalobu, nebude to veľmi smiešne. Rudolf Žiak je nielen bývalým podpredsedom HZDS, ale aj jeho dnešným tieňovým ministrom zahraničných vecí.
Absolvent strednej školy umeleckého priemyslu, reštaurátor na Pražskom hrade, tlmočník v Líbyi a zamestnanec múzea v Starej Ľubovni sa stal šéfom zahraničného spravodajstva Slovenskej informačnej služby vďaka dvom okolnostiam. Bol členom HZDS od jeho vzniku a s návrhom, aby robil šéfa rozviedky, ho oslovil priamo predseda a premiér Mečiar. Čudné na tejto ponuke bolo najmä to, že Žiak dovtedy pôsobil ako prednosta malého okresného úradu a zástupca primátora Starej Ľubovne, takže so spravodajskou službou nemal veľa skúseností. „Po viacerých rozhovoroch s Vladimírom Mečiarom som nakoniec nastúpil,“ spomínal neskôr Rudolf Žiak, ktorý sa tiež priznal, že ani po rokoch nevie, prečo si predseda vybral práve jeho. „Predpokladám, že mohli zavážiť aj výsledky psychotestov, ktoré som robil, keď som kandidoval za poslanca do národnej rady,“ odhadoval spätne bývalý šéf rozviedky.
Psychotesty mohli odhaliť nielen nadpriemerné intelektové schopnosti testovaného, ale aj jeho osobnostnú submisivitu. Nech už boli dôvody, pre ktoré si ho šéf hnutia vybral, akékoľvek, Mečiarovi sa jeho voľba osvedčila. Na svojom poste Rudolf Žiak splnil, čo sa od neho očakávalo.
Omega, Neutrón, Dežo, Východ
V januári 1994 pricestoval do Prahy americký prezident Bill Clinton, aby najvyšším predstaviteľom krajín Visegrádskej štvorky povedal, že Partnerstvo za mier nemá byť pre štyri stredoeurópske štáty náhradkou plného členstva v NATO, ale prípravou na prijatie do aliancie. Hneď po stretnutí s prezidentom USA vtedajší slovenský premiér verejnosti oznámil potešujúcu správu: otázka už nestojí tak, či členstvo áno, alebo nie, ale ide iba o čas a o spôsob, kedy a ako sa Slovensko dostane do NATO. Vladimír Mečiar však sám vtedy povedal, že ak sa chceme naozaj dostať do NATO, krajina bude „musieť na seba vziať určité záväzky - tie sa týkajú otázok dodržiavania zásad demokracie, ľudských práv a práv menšín“. Išlo o záväzky, ktoré jeho tretia vláda zvysoka ignorovala, čím vyradila SR z Visegrádskej štvorky.
Okrem toho, že poškodil Slovensko, Vladimír Mečiar sa pokúšal spochybniť aj susedov. O Maďarsku tvrdil, že je to krajina „s nacionalistickou politikou vlády“, ktorá destabilizuje strednú Európu. Mečiarova vláda v apríli 1997 upozornila alianciu, že Česko nemôže byť prijaté za člena, lebo „nemá dodnes urovnané vzťahy so Slovenskou republikou“. O tom, ako túto aktivitu predsedu HZDS dopĺňali opatrenia SIS, priniesla najviac informácií správa Lexovho nástupcu Vladimíra Mitra.
Krátko po nástupe Dzurindovej vlády sa poslanci NR SR od nového šéfa spravodajskej služby dozvedeli, že medzi nelegálne operácie, ktoré SIS vykonala, patria aj operácie rozviedky, ktoré mali ovplyvniť politickú situáciu v susedných štátoch. Operácia Omega mala vyvolať dojem, že USA privilegujú Maďarsko na úkor ostatných krajín regiónu. Operácia Neutrón mala v Česku vyvolať názorovú polemiku o vstupe do NATO. Operácia Dežo zas mala prispieť k vzniku rasistických nálad a vyostriť rómsku otázku v českom prostredí. Spolu mali skomplikovať prijatie susedov do atlantických štruktúr. Operácia Východ zas mala presvedčiť občanov SR o bezproblémovom návrate k úzkej spolupráci s Ruskom.
„Všetky pripravované a realizované tzv. špeciálne operácie rozviedky SIS boli v rozpore so zákonom o SIS a v prípade ich prezradenia mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu záujmov SR v zahraničí,“ konštatoval pred poslancami riaditeľ Mitro, ktorý neskôr potvrdil, že jeho tvrdenie je zdokumentované, čo SIS môže preukázať aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Nie je preto nič čudné, že sa v tejto veci začalo trestné stíhanie. Skôr je podivné, že sa začalo až tak neskoro - 27. marca 2000. A že sa viedlo pre trestný čin sabotáže.
Vláda podporila agresiu
Obsah správy, ktorú predniesol riaditeľ Mitro, nezostal utajený. Na pasáž o špeciálnych operáciách rozviedky SIS si mnohí spomenuli vtedy, keď jej bývalého šéfa predseda HZDS na sneme v roku 1999 presadil do funkcie podpredsedu hnutia pre zahraničné vzťahy a mediálnu politiku. Rudolf Žiak aj na novom mieste plnil svoje povinnosti podľa „línie“ svojho šéfa.
Pretože v tom čase prepukol konflikt v Kosove, obaja sa vyjadrovali o postupe aliancie. Predseda Mečiar vtedy vravel, že nepovažuje za správne, keď sa NATO z obranného paktu mení na niečo iné, a tvrdil, že k zásahu došlo preto, lebo „nadnárodné monopoly si delia územie a hospodárstvo Juhoslávie do sfér vplyvu, kto kde čo bude mať“. Na priamu otázku, či nezmenil svoj názor na vstup do NATO, Mečiar v máji 1999 odpovedal, že „v súčasnosti prijatie do aliancie nie je aktuálne“ a že keby „taká situácia mala nastať, malo by k tomu dôjsť až po súhlase všetkých občanov v refererende“. Aj podpredseda Žiak ostro kritizoval konanie Dzurindovej vlády, ktorá povolila prelety lietadiel aliancie v našom vzdušnom priestore: „Slovenská vláda jednoznačne podporila agresiu, a tým sa k nej vlastne prihlásila.“ Rudolf Žiak jedným dychom hovoril o agresii NATO, ale aj o tom, že celkový postoj hnutia k aliancii sa nezmenil: „HZDS je za členstvo v NATO…“
V októbri 1999 podpredseda HZDS pre zahraničné vzťahy vycestoval do USA, aby sa stretol s vplyvnými ľuďmi americkej politiky. Po návrate referoval, že sa rokovalo s viacerými predstaviteľmi Snemovne reprezentantov, ktorí si vraj s veľkým záujmom vypočuli jeho informáciu, že sa hnutie hodlá transformovať na ľudovú stranu, ktorej orientácia sa bude podobať orientácii americkej Republikánskej strany. O mesiac neskôr, v novembri 1999, práve Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu prijala rezolúciu, v ktorej ocenila to, čo HZDS označilo za prihlásenie sa k agresii. Dzurindovej vláde totiž vyjadrila uznanie za „jej podporu NATO v nedávnom konflikte v Kosove“. Kongresmani v rezolúcii vyjadrili aj dôležitý názor: „Spojené štáty by mali podporovať úsilie o eventuálnu integráciu SR do paneurópskych a transatlantických inštitúcií a mali by túto integráciu chápať ako významný faktor v procese konsolidácie demokratickej vlády a ekonomickej stability v SR.“ Inými slovami: Kongres USA sa zhodol, že treba podporiť integráciu Slovenska aj preto, lebo to pomôže konsolidovať demokratickú vládu v krajine. Hovorili o vláde, ktorej vyjadrili svoje uznanie.
Rozmýšľanie o tom…
V marci roku 2000, teda rok po tom, keď predseda HZDS tvrdil, že sa NATO mení z obrannej aliancie na niečo iné, že k zásahu došlo preto, lebo si nadnárodné monopoly delia hospodárstvo Juhoslávie, konal sa takzvaný transformačný snem hnutia. Jeho šéf, ktorý zostal aj šéfom ľudovej strany, rečnil i o NATO. Delegátov vyzval na spoločnú prácu, „aby hodnoty, ktoré sú jasné v štruktúrach NATO, sa stali hodnotami aj Slovenskej republiky“. Predseda „potvrdil“ nemennosť rozhodnutia HZDS, že SR dovedie do aliancie. „Preberáme v tomto smere záruky, že sa tento program naplní,“ povedal človek, ktorý sa pred pár rokmi najviac pričinil o to, že Slovensko nebolo pozvané do NATO.
Na sneme došlo aj k personálnym výmenám. Boli zvolení noví podpredsedovia a odísť musel aj Rudolf Žiak, pretože ho Mečiar už nenavrhol. Šéfa hnutia však nik nemohol podozrievať, že sa Žiaka zbavil v súvislosti s posilnenou orientáciou HZDS na NATO. Expremiér sa totiž postaral, aby človek, ktorý podľa správy riaditeľa Mitra i podľa vyšetrovateľa pripravoval špeciálne operácie, ktoré mali prekaziť vstup partnerských krajín do aliancie, dostal inú, nemenej dôležitú funkciu. Rudolf Žiak sa stal tieňovým ministrom zahraničných vecí HZDS. Aj to bol signál, že bez ohľadu na to, na čo sa hnutie „transformovalo“, zostalo tým, čím bolo. Presne ako jeho predseda.
Vladimír Mečiar v marci 2000 tvrdil, že vstup do NATO považuje „za najvyššiu prioritu slovenskej zahraničnej politiky“. Novinárom povedal, že aj keď to nebolo pre HZDS ľahké, musel prijať toto stanovisko, lebo „sú len dve možnosti - prijať, alebo odísť z politiky. Tretí variant dnes neexistuje“. Odvtedy však v praxi uskutočňuje práve ten variant, o ktorom povedal, že neexistuje.
Spôsob, akým obhajuje tieňového ministra zahraničných vecí HZDS, je naozaj zvláštny. V januári 2001 pre rozhlasovú stanicu Hviezda FM o Žiakovi povedal: „Má byť stíhaný za veci, ktoré sa mali pripravovať - nehovorí sa, že to boli veci, ktoré sa realizovali. Stíhanie za úmysel je právne sporné. Len v jednom prípade z pätnástich malo ísť o pokus uskutočniť niečo, v štrnástich to malo byť rozmýšľanie o tom…“ Podľa neho teda Žiak nemôže byť trestne stíhaný, lebo rozviedka veci nanajvýš pripravovala, a nie realizovala. Proti jednému pokusu o uskutočnenie operácie zaznamenal štrnásť „rozmýšľaní“ o nej.
To, či sú na stíhanie bývalého šéfa rozviedky dôvody, či išlo iba o úmysel, alebo o konanie, musia posúdiť príslušné orgány a v konečnom dôsledku možno aj nezávislý súd. Ale aj v prípade, keď išlo len o veci, ktoré sa „iba“ pripravovali, keď išlo iba o „rozmýšľanie“, aj to je dostatočný dôvod, aby sa hnutie od svojho tieňového ministra dištancovalo. Stíhanie za úmysel môže byť právne sporné, ale úmysel politicky sporný nie je. Hnutie, ktoré chce garantovať prijatie Slovenska do NATO, nemôže mať tieňového ministra, ktorý mal v úmysle prekaziť rozšírenie aliancie.
Vladimír Mečiar má síce dôvod, aby sa dištancoval od bývalého funkcionára SIS, ale zároveň sa dištancovať nemôže. Veď bývalý šéf rozviedky tajnej služby plnil iba príkazy svojho šéfa a ten zas poslúchal svojho šéfa. Predsedu HZDS.
Haider, Iliescu či Mečiar
Z času na čas Slovensko navštívi vplyvný muž, ktorého postavenie a autorita je natoľko neoficiálna, že môže povedať aj to, čo nemôžu otvorene artikulovať politici. Pred rokom rolu neoficiálneho tlmočníka oficiálneho názoru prijal Bruce Jackson, predseda Amerického výboru pre NATO. Na otázku, či bude Slovensko pozvané do NATO, ak Mečiar zostane vplyvným mužom krajiny, odpovedal jednoznačne: „Kým bude víťazom v Rakúsku Haider, v Rumunsku Iliescu či na Slovensku Mečiar, dovtedy bude úplná integrácia politicky nemožná.“ To, čo si pred rokom dovolil povedať na plné ústa neoficiálny činiteľ, nedávno oveľa kulantnejšie sformuloval oficiálny predstaviteľ. Pred dvoma týždňami chargé d‘affaires amerického veľvyslanectva povedal, že ak administratíva a senátori USA budú mať obavy, že zmena vo vláde by mohla na Slovensku „znamenať zmenu v záväzkoch voči bezpečnosti, pozvánka nebude“.
Bruce Jackson pred rokom neodpovedal novinárom, keď sa ho pýtali, prečo má byť táto krajina v NATO, lebo ako dodal, musí to vedieť krajina samotná. Podľa jeho mienky si volí medzi dvoma možnosťami - integráciou a jej opakom. Tvrdil, že ak sa do desiatich rokov Slovensko nestane súčasťou aliancie a únie, „bude mu dominovať ukrajinská mafia a môže nadobudnúť tvár Bieloruska“. Nechcel agitovať, iba pripomenúť, že krajina si môže slobodne vybrať. Tak ako si HZDS slobodne vybralo svojho tieňového ministra zahraničných vecí.
MARIÁN LEŠKO
