Kongres DS volí viac než len vedenie strany

Na koniec tohto týždňa je zvolaný kongres Demokratickej strany. Zíde sa v mierne urýchlenom režime a bude mimoriadny najmä tým, že po dlhých šiestich rokoch, štyroch v opozícii a dvoch vo vláde, rozhodne o novom vedení strany. Isté je, že zvolí nového ...


Podpredseda Šebej, ktorý sa uchádza o funkciu predsedu DS, nemá protikandidáta. Predseda Langoš, ktorý kandiduje na post prvého podpredsedu, však súpera má, ako aj celé dnešné vedenie strany. FOTO – ARCHÍV SME

Na koniec tohto týždňa je zvolaný kongres Demokratickej strany. Zíde sa v mierne urýchlenom režime a bude mimoriadny najmä tým, že po dlhých šiestich rokoch, štyroch v opozícii a dvoch vo vláde, rozhodne o novom vedení strany. Isté je, že zvolí nového predsedu, pretože ten dnešný už na svoju funkciu kandidovať nemieni. Veľmi neisté je však to, či aj po kongrese budú mať hlavné slovo v Demokratickej strane práve tí politici, ktorí ho majú už od roku 1995. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide o stranu, ktorá v opozícii kládla bývalej vláde rozhodný odpor, ktorá do dnešnej exekutívy dodala rozhodných stúpencov reforiem a jej poslanci ich v parlamente aj podporujú, nie je ďalší osud tejto strany, na rozdiel od niektorých iných, zanedbateľný. Predčasné voľby v roku 1994 zastihli občianskych demokratov vo vážnom spore. Politicky angažovaní intelektuáli, ktorých spájalo členstvo v občianskom združení SKOI, presadzovali názor, že treba využiť ponuku KDH a kandidovať na jeho listine. Druhá časť, ktorú tvorilo vtedajšie vedenie Demokratickej strany, viac počúvala volanie členskej základe a straníckeho aktívu, aby kandidovali samostatne. Ivan Mikloš, ktorý sa stal šéfom strany krátko pred voľbami, lebo dovtedajší predseda Hagyari na svoju funkciu rezignoval, sa nepokúsil väčšinovú mienku zvrátiť. Demokratická strana kandidovala samostatne a vo voľbách dopadla najhoršie, ako mohla. Získala podporu viac než štyroch percent voličov, takže sa nedostala do parlamentu a jej hlasy v druhom skrutíniu pripadli úspešnejším subjektom. Podstatnú časť z nich získalo HZDS…

Strana, ktorá odporovala

Ivan Mikloš sa funkcie predsedu vzdal, ale vo vedení strany zostal, aby prispel k bezkonfliktnému spojeniu ľudí SKOI a Demokratickej strany. V roku 1995 k nemu naozaj došlo a novým predsedom sa stal Ján Langoš, ktorý ako jediný člen DS prešiel z kandidátky KDH do parlamentu.

Šéf strany bol v rokoch mečiarizmu dobre viditeľný. Reprezentoval totiž názory, ktoré urobili z DS najrozhodnejšieho odporcu vlády HZDS, ZRS a SNS. Práve principiálne opozičné postoje strany stabilizovali jej preferencie na hranici voliteľnosti do parlamentu. Každý kongres DS preto vždy znovu jednoznačne potvrdil Langoša v jeho funkcii. V roku 1997 mu napríklad dalo svoj hlas 313 delegátov z 350 prítomných.

Vedenie strany sa výraznou mierou pričinilo o vznik Slovenskej demokratickej koalície a malo veľký vplyv na jej rozhodnutia i činnosť. Neskrývaným cieľom DS bolo, aby SDK vo voľbách zvíťazila a strana získala osem poslaneckých miest, čo by jej umožnilo vytvoriť samostatný parlamentný klub. Po voľbách v roku 1998 síce mala v NR SR „iba“ šiestich predstaviteľov, ale SDK ako najsilnejšia koaličná strana zostavovala vládu. Mikuláš Dzurinda do nej nepovolal predsedu Langoša, ale ekonóma Mikloša.

Verejní činitelia a ľud

Na to, koľkých členov mala v parlamente a koľkých zástupcov vo vláde, bol vplyv DS na verejný život vyšší ako percento jej preferencií. Ivan Mikloš, Viktor Nižňanský a ďalší nominanti DS stelesňovali reformné snahy Dzurindovej vlády viac a lepšie ako ktokoľvek iný. Tento vplyv malej koaličnej strany bol taký očividný, že sa začal až démonizovať. Predseda HZDS s obľubou opakoval svoj „postreh“, že široká koalícia plní ekonomický program DS, a ľudia SDĽ, nespokojní s „ultraliberálnou“ politikou podpredsedu Mikoša, s tým radi a často súhlasili. Na to, že rozhodujúci politický vplyv na vysielanie STV majú práve činitelia DS, opakovane verejnosť upozorňoval prezident Schuster. Ak opoziční a vládni politici skutočný vplyv DS zámerne zveličovali, verejná mienka ho postupne prestala vnímať a oceňovať. Preferencie strany klesli hlboko pod hranicu voliteľnosti a tam sa stabilizovali. Jej vedenie na to muselo reagovať.

Ján Langoš dávno predtým, než sa DS stala vládnou stranou, vravel, že „politika má vždy dve stránky – verejných činiteľov a ľud. Vždy ide o schopnosť politikov oslovovať ľudí, ale aj o schopnosť ľud prijímať tieto oslovenia“. Čo sa týka schopnosti ľudu „prijímať oslovenia“, ešte v roku 1998 predseda zastával názor, že v dlhodobej perspektíve má „tandem DS – KDH prirodzený voličský potenciál okolo 40 percent“. Keby jeho odhad bol správny, potom schopnosť politikov DS oslovovať ľudí by bola katastrofálne nízka. Jeho kolega Šebej však odhadol percento osôb schopných prijímať oslovenie DS oveľa realistickejšie: „Keby sa pod značkou DS zhromaždili všetci voliči, ktorých priťahuje občiansko-pravicová liberálno-konzervatívna orientácia, nedosiahli by naše preferencie viac než 10 až 13 percent. Taký je momentálny názorový stav slovenskej spoločnosti.“ No aj v tomto prípade schopnosť vedenia DS oslovovať ľudí zaostávala za schopnosťou ľudu prijímať oslovenie. Skutočnosť, že jedinému politikovi strany, podpredsedovi vlády Miklošovi, preferencie výrazne stúpli, totiž dokazovala, že aj keď potenciál stúpencov DS naozaj nie je nevyčerpateľný, reprezentantom strany sa ho ani zďaleka vyčerpať nepodarilo.

Po celý rok 1999 sa politici strany pokúšali priviesť Mikuláša Dzurindu k tomu, aby splnil predvolebnú dohodu a umožnil premenu SDK na pôvodnú päťkoalíciu. Spolu s KDH ho však donútili len k inému – k založeniu SDKÚ. Vzťahy strany s predsedom vlády a šéfom SDK komplikoval aj ostrý spor o prezidenta prezídia FNM Ľudovíta Kaníka. DS si svojho člena, pôvodného nominanta pána premiéra bránila a konflikt s predsedom vlády i SDK nadobudol vyhrotenú podobu. Na rozdiel od Ivana Mikloša, ktorý s premiérom denne spolupracoval, vedenie DS vnímalo Dzurindu ako politika, pre ktorého stráca strana svoje miesto pod slnkom. Veľmi zreteľne sa to prejavilo na prešovskom kongrese v júni 2000.

Kto chce zničiť DS

Podľa Štefana Hríba Ján Langoš v prejave delegátom tvrdil, že cieľom SDKÚ je zánik DS, pričom sa tento cieľ pokúša dosiahnuť porušovaním dohôd, sociálnym inžinierstvom a využitím mediálnej manipulácie. „Bolo by bláznovstvo považovať za spojenca toho, kto nás chce zničiť,“ povedal kolegom predseda Langoš, a odporučil, aby strana rokovala o volebnej koalícii predovšetkým s KDH a SMK. Kongres rozhodne odmietol splynutie s inou stranou, ale keď podpredseda Osuský navrhol, aby prijal uznesenie, ktoré určí najbližších spojencov strany v poradí KDH, SMK, SZS, DU, SDKÚ, delegáti ho nepodporili. Nebol to jediný prípad, keď hlasovali inak, ako im odporúčal človek z vedenia strany.

Pred hlasovaním o návrhu podpredsedu Kaníka, aby jeho post zahŕňal aj oblasť médií, vystúpil samotný predseda, aby kongresu oznámil, že delegátom neodporúča hlasovať za tento návrh. Napriek tomu ho 103 prítomných podporilo, pričom proti bolo 28 a zdržalo sa 26. „V tom okamihu sa dala čítať budúcnosť DS – ak bude o rok kandidovať na jej predsedu Ivan Mikloš, s prehľadom nad Langošom zvíťazí a následne ‘mladí‘ bez väčšieho boja vystriedajú ‘starých‘ vo všetkých štruktúrach strany,“ napísal v júni 2000 komentátor Štefan Hríb. Vedenie DS však malo o budúcnosti strany inú predstavu.

Predseda Langoš dal onedlho najavo, že o svoj post hodlá bojovať. Na priamu otázku týždenníka Domino fórum, či v prípade, že bude Mikloš kandidovať na predsedu, vzdá sa kandidatúry v jeho prospech, odpovedal: „Nie, nevzdám.“ Svoje odhodlanie presadiť vlastný politický koncept proti konceptu, ktorý reprezentoval Ivan Mikloš, predviedlo vedenie strany na začiatku decembra 2000.

Aké šance má strana

Po ustanovujúcom kongrese SDKÚ a po osamostatnení parlamentného klubu KDH predsedníctvo DS schválilo možnosť, že aj ich poslanci opustia klub SDK. Predseda Langoš však novinárom povedal, že kým sa tak stane, o tejto otázke bude rokovať aj republiková rada, lebo „chce zachovať korektný postup v straníckych štruktúrach“. Lenže po dvoch dňoch spolu s ďalšími štyrmi poslancami oznámil, že z klubu SDK odišiel. Republiková rada to vzápätí mohla iba zobrať na vedomie – podobne ako vzala na vedomie aj oznámenie svojich dvoch prominentných členov – Mikloša a Nižňanského – že opustili rady DS.

Ivan Mikloš ako ratingovo najúspešnejší politik strany, ktorý mal v úmysle kandidovať za predsedu, zadefinoval situáciu DS jednoznačne: „Strana nemôže ísť samostatne do volieb… S KDH je možnosť koalície nereálna. Čiže jedinou reálnou možnosťou bolo vytvorenie koalície s SDKÚ. Mal som tieto veci prediskutované aj s predsedom SDKÚ, kde bol prísľub na vytvorenie dvojkoalície.“ Po odchode piatich poslancov DS z Dzurindovho klubu SDK Mikloš pochopil, že výrazné osobnosti strany s jeho plánom nesúhlasia. A že by ho mohol presadiť iba proti nim, a nie s nimi. Na svoju vlastnú otázku („Aké šance má strana, ktorá má zásadný rozpor medzi vedúcimi osobnosťami?“) odpovedal tým, že z DS vystúpil.

Jeho rozhodnutie predseda Langoš najskôr interpretoval ako svoje víťazstvo: „Ja som vyhral prvé kolo proti tunelu Demokratickej strany zo strany SDKÚ.“ Ak to bolo víťazstvo, tak bolo veľmi ľahké, lebo Ivan Mikloš bojovať odmietol. „Vyhrať“ nad ním teda nebol problém. Lenže nie všetci oponenti dnešného vedenia sa správajú ako Mikloš. Už po mesiaci predseda Langoš pochopil, že ak má dnešné vedenie zvíťaziť aj v druhom kole, teda na kongrese strany, on už nemôže byť predsedom. „Zvážil som, že v politike sú situácie, kde nejde iba o osobné rozhodnutie, ale o omnoho viac. Teraz ide o osud Demokratickej strany a občianskej pravice,“ tak znela veta, ktorou zdôvodnil stiahnutie svojej kandidatúry na post predsedu. Uchádzať sa bude o post prvého podpredsedu.

Predseda a podpredsedovia

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že po odchode Mikloša a rezignácii Langoša sa vytvorila v strane vzácna zhoda. Kandidatúru Františka Šebeja na predsedu DS totiž nik nespochybňuje a všetci podporujú – dokonca aj politik, od ktorého sa čakalo, že o túto funkciu prejaví záujem. Ľudovít Kaník však pochválil výber kandidáta a verejne sa s ním stotožnil. S čím sa však nestotožnil, je Šebejov výber ľudí do vedenia strany. Ak sa za týždeň nič zásadné nezmení, delegáti si budú musieť vybrať vedenie z dvoch kompletných alternatívnych garnitúr.

Dnešné vedenie strany ponúka kongresu nasledovnú zostavu: František Šebej, Ján Langoš, Peter Osuský, Ondrej Dostál, Juraj Lang a Peter Bačkovský. Jeho oponenti dali dohromady konkurenčnú zostavu. Akceptovali Šebeja, ale ponúkli Ľudovíta Kaníka, Alexandra Slafkovského, Petra Mattoša, Jozefa Kužmu a Juraja Bartu. „Prečo by sme mali stále vyťahovať mená z toho istého klobúka len meniť ich pozície?“ spýtal sa podpredseda Kaník tri týždne pred kongresom, a svoju otázku zrejme zopakuje aj na ňom. Aj keď jeho tvrdenie, že na stretnutiach s okresnými štruktúrami strany nadobudol dojem, že značná časť členskej základne je naklonená zmene a nástupu novej generácie politikov na čelo DS, treba brať s rezervou, faktom je, že delegáti z Prešovského kraja už deklarovali: Na kongrese v Banskej Bystrici podporia nielen Kaníka, ale aj Kužmu, Mattoša, Slafkovského aBartu. Ak by táto podpora bola väčšinová, prípadný novovozvolený predseda by stál pred podobnou otázkou, akú si pred mesiacom položil Ivan Mikloš: Čo by mohol urobiť so stranou, ktorej päť poslancov bude presadzovať vlastnú politiku bez ohľadu na názor predsedu? František Šebej by sa rovnako musel zaujímať, čo môže urobiť v strane, v ktorej päť podpredsedov kandidovalo, lebo sa nestotožnilo s jeho návrhmi… Je zrejmé, že o novom vedení strany sa nerozhodne pri hlasovaní o predsedovi, ale pri hlasovaniach o podpredsedoch strany.

Etický kódex funkcionára

Tým, že Ľudovít Kaník kandiduje proti Langošovi, a nie proti Šebejovi, zvolil si terén, na ktorom chce vybojovať dôležitý zápas kongresu. Zdá sa, že dnešné vedenie strany si zas vybralo tému, pod ktorou sa má spor viesť.

Už na konci januára František Šebej v relácii Simultánka TV Global povedal, že mu prekáža Kaníkovo členstvo v dozornej rade RM-Systému, ktorý má exkluzívnu zmluvu s Fondom národného majetku SR, kde predtým Kaník pôsobil… Denník Národná obroda o tom informoval už v októbri 2000, ale trochu inak. Podľa neho je majoritným akcionárom RM-Systému, ktorý bude vyplácať občanom ich dlhopisy, akciová spoločnosť ASTEA a práve členom jej dozornej rady je Ľudovít Kaník. Článok, ktorý o tom informoval, obsahoval aj otázku: „Je to náhoda, že FNM vybral na vyplácanie dlhopisov práve spoločnosť, v ktorej je členom dozornej rady Ľ. Kaník za DS? Teda strany, ktorá nominovala na post šéfa FNM J. Kojdu?“

Deväť dní pred začiatkom kongresu podpredseda Peter Zajac ohlásil, že DS chce prijať etický kódex funkcionára ako svoju vnútornú etickú normu, ktorej princípy hodlá presadzovať aj v parlamente pri tvorbe zákona o konflikte záujmov. Podľa tohto etického kódexu predstavitelia strany „nesmú podnikať v oblasti so štátnou účasťou ani byť členmi dozorných a kontrolných orgánov v takých subjektoch“. Peter Zajac síce odmietol úvahy, že etický kódex je zameraný proti niektorému členovi DS, ale okolnosť, že bol ohlásený krátko pred kongresom, zjavne avizuje viac ako len jednu z jeho tém. Najvyšším arbitrom, ktorý rozsúdi spor v DS, budú delegáti kongresu. Oni rozhodnú, či bude viesť stranu Šebejova alebo Kaníkova garnitúra. Z vôle delegátov môže vzísť aj ich personálny mix, ktorý stabilizuje vnútorný rozpor DS vo vrcholných orgánoch strany.

Každé vedenie strany, ktoré z kongresu vzíde, či už staré, nové alebo zmiešané, bude konfrontované s rovnakým problémom. Kolega Róbert Kotian ho naznačil krátko po Miklošovom odchode: „DS dnes chce ísť v Národnej rade SR za vlastné, ale tuší, že pred voľbami bude potrebovať partnera na prenesenie cez hlboký päťpercentný brod volebného kvóra.“ Pravdepodobnosť, že si takého partnera nájde, momentálne nie je príliš vysoká. Otázka znie, či kongres môže na tom niečo zmeniť.

MARIÁN LEŠKO

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 592
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 842
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 291
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 984
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 014
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 894
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 718
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 551
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 240
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 227

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Domov

Cséfalvayová: Vízia, že spojenectvo s Ruskom je cesta pre Slovensko, je nereálna

Ruská geopolitika sa podľa poslankyne zasekla v období studenej vojny.

Domov

Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

Domov

Meteorológovia čakajú intenzívne zrážky, na Orave hrozia povodne

Na krajnom severe Slovenska môže v priebehu dňa spadnúť 35 až 45 mm zrážok.

Domov

Kiska: Facebook posilní tímy na vyhodnocovanie extrémistických príspevkov

Spolu s Petrom Pellegrinim sú pripravení spoločnosti pomôcť.