BRATISLAVA Oproti roku 2007 je to nárast o vyše 120 osôb. Ako ďalej vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, samovrahovia najčastejšie preferovali obesenie či zadusenie. Život si týmto spôsobom vzalo až 443 ľudí. Ďalších 31 samovrahov si zvolilo zastrelenie ručnou zbraňou a 14 na tento účel použilo guľovnicu, brokovnicu alebo dlhú strelnú zbraň. V šiestich prípadoch došlo k úmrtiu po výstrele z bližšie neurčenej zbrane.
Samovrahovia tiež skákali z výšky (44 úmrtí), úmyselne sa topili (osem úmrtí) alebo sa porezali ostrým predmetom (20 úmrtí). Ďalších 15 ľudí skočilo alebo si ľahlo pred auto či vlak. Jedna osoba úmyselne havarovala s motorovým vozidlom. Lieky na dobrovoľné ukončenie života využilo 27 osôb. Na smrť sa dobrovoľne upili šiesti Slováci, ďalších šesť sa zase priotrávilo plynmi alebo výparmi. Chemické a škodlivé látky požili štyria ľudia a dvaja ľudia svoj život ukončili v plameňoch alebo sa nadýchali dymu.
Hlavnou príčinou samovrážd v Európskej únii sú depresie. Tie sa okrem smutnej nálady môžu prejavovať aj celým radom duševných a telesných príznakov. Objaviť sa môže strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzaná úzkosťou, únavou, nesústredenosťou či podráždenosťou. Nedostatok elánu a motivácie spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú byť pre takéhoto človeka namáhavé či nezvládnuteľné. Objaviť sa môžu aj zmeny chuti na jedlo, zmeny spánku, strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými či pocity nepríjemnosti, bezmocnosti a beznádeje, až samovražedné myšlienky.
Do čiernych štatistík sa zapisujú aj mladí ľudia. Jednou z troch najčastejších príčin úmrtia mladých ľudí v krajinách Európskej únie je práve samovražda. Dôvody takéhoto konania bývajú rôzne. Najčastejšími motívmi samovražedných pokusov na Slovensku sú rodinné problémy a iné vnútorné osobné konflikty.
