Novostavba Národnej banky Slovenska sa mala stať slovenskou pýchou, viac však poukázala na problémy v rezortoch. FOTO: ĽUBOŠ PILC
Výstavba bytov
Ekonomické podmienky mali umožniť výstavbu 14-tisíc bytov ročne, čo sa splnilo len čiastočne v dôsledku oneskoreného zavádzania nových pravidiel. Mali k tomu prispieť výhodné úvery a daňové úľavy (nesplnené), zdokonalenie existujúcich systémov financovania, stavebného sporenia a vytvorenie systému financovania nájomných bytov pre občanov s nízkymi príjmami (splnené s oneskorením, vhodné úpravy zavedené až od roku 2001), pričom sa mala dodržať maximálna hospodárnosť vynakladaných prostriedkov rozbehnutých programov.
Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) mal prehodnotiť účel podpory, určiť technické parametre pre poskytnutie podpory a zabezpečiť verejnú kontrolu. Túto úlohu splnil, bol stanovený druh a výška podpory, obmedzenie oprávnenosti mesačným príjmom, spresnili sa aj podmienky úverov pre obce, vláda pripravila aj návrhy postupu a formy transformácie ŠFRB k 1. januáru 2003.
V systéme stavebného sporenia sa mal obnoviť jeho pôvodný charakter, rozšíriť okruh stavebných sporiteľov o právnické osoby, zvýšiť zainteresovanosť sporiteľov na sporení za účelom výstavby bytu a zabezpečiť, aby prechodne voľné zdroje vytvorené z dlhodobých úspor obyvateľstva slúžili na rozvoj bývania. Tento zámer bol splnený čiastočne, aj keď uspokojivo. Bol obnovený inštitút „priateľského sporiteľa“ a rozšírený okruh o právnické subjekty (vrátane spoločenstiev vlastníkov a správcov bytového fondu) bez možnosti poskytovania prémie. Nástroje na zvýšenie zainteresovanosti neuplatňuje štát ani stavebné sporiteľne. Dočasne voľné zdroje začali sporiteľne využívať na rozšírenie medziúverov.
Legislatívne úpravy bývania
Vláda mala tiež legislatívnymi opatreniami vytvoriť predpoklady na rozvinutie systému hypotekárneho úverovania a na oživenie trhu s hypotekárnymi záložnými listami tak, aby sa získali zdroje na poskytovanie úverov. Tento zámer bol splnený tiež len čiastočne. Zákonom sa zaviedol príspevok zo štátneho rozpočtu pre poberateľa hypotekárneho úveru (fyzickú osobu). Bonifikácia úrokovej miery sa upravuje každoročne zákonom o štátnom rozpočte; uvedeným systémom podpory sa však založila dlhodobá záťaž štátneho rozpočtu. Trh s hypotekárnymi záložnými listami sa neoživil. Na finančnom trhu absentujú „dlhé peniaze“ pre pretrvávajúci nedostatok inštitúcií, ktoré tento druh finančných zdrojov môžu poskytovať (čo súvisí aj s doteraz nerealizovanou reformou sociálneho systému).
Vláda sa zaviazala prijať potrebné ekonomické a legislatívne úpravy, ktorých cieľom bude jasné vymedzenie povinnosti vlastníkov, resp. správcov, technickej infraštruktúry pri zabezpečovaní jej rozvoja podľa schválených územných plánov. Túto úlohu splnila až v roku 2002, riešenie sa však orientovalo len na obce a na neziskové organizácie, čím sa vylúčil súkromný sektor.
Vláda mala navrhnúť novelizáciu, resp. zrušenie právnych noriem nezlučiteľných s trhovou ekonomikou v oblasti transformácie vlastníctva bytov, spravovania a hospodárenia s bytovým fondom zároveň s posilnením práv vlastníkov a podstatným znížením rozsahu regulačných a administratívnych opatrení v tejto oblasti. Tento zámer však opäť splnila len čiastočne. Novela Občianskeho zákonníka upravila práva nájomcu a vlastníka. Nerealizovalo sa odstránenie regulačných opatrení zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (povinnosť predaja a stanovenie ceny). V oblasti regulácie cien boli pre nájomné byty v roku 2001 diferencovane upravené maximálne ceny nájmu v súvislosti s účasťou štátnych prostriedkov na výstavbe (v starých obecných nájomných bytoch nedosahujú doteraz výšku nákladového nájomného). V bytoch postavených bez štátnej podpory bola cena uvoľnená.
Dzurindov kabinet chcel presadzovať dôsledné uplatňovanie princípov verejného obstarávania. Na tento účel mal pripraviť nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorým zvýši priehľadnosť tohto procesu a informovanosť o uzavretých zmluvách a rozšíri povinné aplikovanie aj na ďalšie odvetvia. Zákon bol prijatý, vznikol Úrad pre verejné obstarávanie, transparentnosť procesu verejného obstarávania však zostala problematická.
Vláda sa zaviazala prijať dlhodobý program obnovy budov s dôrazom na obnovu bytového fondu, s cieľom zachrániť fond budov a výrazne predĺžiť jeho životnosť dosiahnutím úrovne súčasného technického štandardu a štandardu vybavenosti. Súčasne chcela vytvoriť podmienky na rozhodujúce úspory energie v nevýrobnej sfére. Túto úlohu však dosiaľ nesplnila. Čiastočne splnila zámer pripraviť komplexnú zmenu územného plánovania a stavebného poriadku, ktorá umožní občanom, obciam a regiónom efektívnejšie spravovať svoje územie. Je pripravený len legislatívny zámer nového zákona.
Na začiatku funkčného obdobia Dzurindovho kabinetu sa zaviedol príspevok na bývanie, ktorý môže po ďalších potrebných korekciách v súvislosti so sociálnym a ekonomickým vývojom pôsobiť na ochranu sociálne slabších. Nové pravidlá pre rozvoj bývania však boli prijaté neskoro na to, aby sa mohol naplniť zámer dokončenia 14-tisíc bytov ročne. V prípade dlhodobejšieho uplatňovania týchto pravidiel a dôslednejšej koordinácie postupu jednotlivých ministerstiev pri ich ďalších úpravách však môžu priniesť zlepšenie rozvoja bytového trhu.
Koncepcia regionálnej politiky
V oblasti regionálneho rozvoja bol úplne splnený iba záväzok pripraviť koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje, územné jednotky a inštitucionálny rámec, previazaný s návrhom reformy verejnej správy. Vláda v roku 2000 prijala Zásady regionálnej politiky SR. Tento dokument je však v 90. rokoch už štvrtým dokumentom, ktorý stanovuje zásady regionálnej politiky. V roku 2001 bol prijatý zákon o podpore regionálneho rozvoja previazaný na realizované časti reformy verejnej správy.
Záväzok znižovať rozdiely medzi regiónmi Slovenskej republiky a podporovať vytváranie nových pracovných miest najmä v regiónoch s nadpriemernou nezamestnanosťou sa nepodarilo splniť. Regionálne disproporcie v rámci SR sa neznížili, hoci sa v tomto období uplatňoval program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti prijatý v tejto podobe v roku 1999, ale fakticky fungujúci už od roku 1996.
Vláda SR sa naplno pustila do plnenia svojho záväzku venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytvoreniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky. Za prioritu tiež považovala vytvorenie inštitucionálnych, finančných a ostatných predpokladov pre komplexnú regionálnu politiku. Vznikol post podpredsedu vlády so zodpovednosťou pre regionálny rozvoj. V roku 1999 vzniklo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, gestor regionálneho rozvoja v SR. Vznikli tiež Implementačná agentúra pre regionálny rozvoj pri ministerstve výstavby, ktorá zabezpečuje úlohy v oblasti implementácie programov PHARE (dnes Agentúra na podporu regionálneho rozvoja), Rada vlády pre regionálnu politiku, sieť regionálnych rozvojových agentúr a ďalšie orgány.
Integračné vyhliadky regionálneho rozvoja
V rámci predvstupového vyjednávania s EÚ otvorilo Slovensko v roku 2001 kapitolu Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov. Prijali sa programové dokumenty potrebné na čerpanie predvstupovej pomoci (Integrovaný plán regionálneho rozvoja) a prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ (Národný plán regionálneho rozvoja). Tu vznikol rozpor s definovaním regiónov NUTS II a problémy pri finalizácii Národného rozvojového plánu. Programy podpory regionálneho rozvoja zostali výrazne sektorovo roztrieštené. Sociálno-ekonomické rozdiely v rámci regiónov Slovenska sa nepodarilo znížiť, skôr ešte viac v tomto období narástli. Svedčí to o nevhodnosti a neefektívnosti programov podpory regionálneho rozvoja.
Kabinet sa tiež zaviazal legislatívne a inštitucionálne upraviť možnosť vplyvu regiónov na budovanie technickej a sociálnej infraštruktúry, decentralizáciou kompetencií a finančných zdrojov. Prijal sa zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ktorý umožňuje obciam získať podporu na výstavbu technickej infraštruktúry v priemyselných areáloch. Od roku 2002 prechádzajú do pôsobnosti samosprávnych obcí a regiónov rôzne kompetencie potrebné na regionálny rozvoj, avšak nie sú zároveň sprevádzané decentralizáciou finančných prostriedkov. Regióny tak nemôžu rozhodovať o svojej budúcnosti nezávisle od centra, hoci vláda chcela presadzovať také financovanie regionálneho rozvoja, ktoré umožní diferencovaný prístup regiónov k riešeniu svojich rozhodnutí, čo vláda považuje za jeden z prejavov nezávislosti regiónov na centre.
V rokoch 1998-2002 dostala regionálna politika na Slovensku po rokoch nekonzistencie a častých zmien, zdá sa, svoju výslednú podobu. Táto podoba sa orientuje na naše členstvo v EÚ a všetky záväzky a výhody s ním spojené. V oblasti regionálneho rozvoja ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja síce splnilo svoju gestorskú funkciu, naďalej však musí presviedčať o opodstatnenosti svojej existencie.
© Inštitút pre verejné otázky
Autor: JAROSLAVA ZAPLETALOVÁ, Inštitút bývaniaJAROSLAV KLING, M.E.S.A. 10
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
