tori a oponenti publikácie Slovensko: Súhrnná správa o stave spoločnosti, ktorá v roku 2001 vyšla už po šiesty raz, a je jedným z najcitovanejších zdrojov o vývoji na Slovensku. Hlas odbornej verejnosti teda zastupuje celkovo takmer stovka nezávislých špičkových odborníkov pokrývajúcich veľmi široké spektrum spoločenského života.
Koniec volebného obdobia je príležitosťou na hodnotiace obzretie sa späť. Odpočet predkladajú jednotlivé rezorty, (ne)úspechy vládnej politiky hodnotia nezávislí odborníci, prostredníctvom viacerých výskumov zaznel aj hlas verejnosti. V rámci nášho projektu sme v minulej časti upriamili pozornosť na oblasť ekonomickú (SME 15. 6.) Teraz sa bližšie pozrieme na hodnotenie vývoja medzinárodného postavenia Slovenska, úrovne demokracie, rozšírenosti korupcie a kvality školstva a zdravotníctva.
Za všeličo možno súčasnú vládu kritizovať, jej úspechy na poli integrácie Slovenska do medzinárodných zoskupení jej však prizná i inak nemilosrdne kritická opozícia. Vo vzorke občanov sa našlo 53 percent takých, ktorí uznali v tomto smere zlepšenie. Pri celkovom negativistickom nastavení je však ochota vysloviť čosi pozitívne mimoriadne slabá, hoci v tomto prípade je dosiahnutá politická zmena naozaj zásadná. Iba malá skupina - len 13 percent ľudí - hovorí o výraznom zlepšení, 40 percent o miernom! Napravené veci sa rýchlo stávajú samozrejmými a nepútajú väčšiu pozornosť. Svoju úlohu však zohrala aj zanedbaná komunikácia a vysvetľovanie politikov, že integrácia a zahraničný kredit majú vplyv aj na každodenný život ľudí.
V prípade úrovne demokracie sú kritické hlasy verejnosti v miernej prevahe nad hlasmi uznanlivými. Pre politikov musí byť kruté, že pamäť mnohých voličov je taká krátka. Prešľapy bývalej vládnej koalície voči právnemu štátu a demokratickým pravidlám sú u veľkej časti verejnosti zabudnuté. Splnené očakávania stratili svoju bývalú naliehavosť, dominuje aktuálna nespokojnosť. A tá sa týka najmä kvality školstva či zdravotníctva, ako aj častých signálov korupcie. Práve to sú oblasti, ktoré spolu s nezamestnanosťou a životnou úrovňou predstavujú najsilnejšie pociťované problémy dnešného Slovenska vo verejnosti.
Hodnotenie odborníkov vyznieva jednoznačne pozitívne v prípade zahraničnej politiky a demokracie. V prípadoch korupcie a školstva najvyšší podiel (53%, resp. 55%) odpovedí odborníkov vypovedá o tom, že situácia sa nezmenila. Treba však povedať, že v prípade neriešených problémov je „neprítomnosť zlepšenia“ slabým výsledkom.
Pristavme sa pri školstve. Graf ukazuje, že práve tu sa podiel negatívnych odpovedí v skupine odborníkov najviac priblížil podielu negatívnych odpovedí na strane verejnosti. To predstavuje istú výnimku zo všeobecného „pravidla“ odlišností medzi hodnoteniami odborníkov a verejnosti, keď verejnosť má sklon k paušálnemu „natieraniu načierno“. Práve touto odlišnosťou stojí „prípad školstva“ za pozornosť. Do veľmi kritického hodnotenia školstva odborníkmi sa pravdepodobne premieta aj strategický význam požiadavky kvalitného školstva, nie iba konštatovanie bezprostredných aktuálnych nedostatkov.
Porovnávané skupiny sú najkritickejšie v otázke zdravotníctva. Oprávnene. Problém však nie je len v nedostatku zdrojov. „Skutočným problémom slovenského zdravotníctva nie je primárne nedostatok finančných prostriedkov, ale extrémne nízka efektívnosť ich využívania“ (Peter Pažitný: Odpočet: Štyri roky vlády - zdravotníctvo, SME 18. 6. 2002) .
Rastie korupcia ako taká alebo sa iba stala „viditeľnejšou“, a teda aj citlivejšie vnímanou? To, že prestala byť tabu, treba hodnotiť pozitívne (v roku 1997 bolo uverejnených 180 článkov s témou korupcia, v roku 2001 stúpol ich počet na 450). Zaviedli sa tiež viaceré systémové zmeny zvyšujúce transparentnosť. Celkový výsledok je však nepresvedčivý. V prípade korupcie platí ono známe „ak neubúda, tak rastie“. Ani vláda nie je s výsledkami boja proti korupcii spokojná.
Ako sme konštatovali už minule pri hodnotení vývoja ekonomiky, verejnosť vidí dnešnú realitu cez „čierne okuliare“. Nedá sa v žiadnom prípade bagatelizovať to, že mnohým ľuďom sa žije naozaj ťažko a aj ťažšie ako pred 3-4 rokmi. Nevôľu voličov však výdatne posilňujú ďalšie faktory, najsilnejšie médiá a politici. Tie prvé často paušálne kritickým hodnotením, tí druhí aj nezodpovedným mrhaním sľubmi či budovaním svojho politického kapitálu na nivelizujúcom „aj jedni sú zlí, aj druhí sú zlí“.
Autor: © Inštitút pre verejné otázky
