Poznámka: Doplnok do 100 % predstavujú odpovede „nezmenili sa“ a „neviem“
Zber údajov formou telefonických rozhovorov realizovala v prvej polovici júna agentúra GfK na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov. Panel odborníkov bol oslovený prostredníctvom e-mailovej ankety. Zdroj: IVO, jún 2002.
Koniec volebného obdobia je príležitosťou na hodnotiace obzretie sa. Odpočet svojho vládnutia predložil premiér Mikuláš Dzurinda, podávajú ho jednotlivé rezorty, ne/úspechy vládnej politiky hodnotia nezávislí odborníci, prostredníctvom viacerých výskumov zaznel aj hlas verejnosti.
Je všeobecne známe, že občania tejto vláde nepriznajú úspechy ani tam, kde si ich naozaj zaslúži. Podľa výskumu OMV jej aj za pokroky v integrácii do EÚ a NATO a za medzinárodné postavenie Slovenska dáva verejnosť iba priemernú známku. Najkritickejšie však občania vnímajú sféry priamo sa dotýkajúce ich každodenného života. Až 78 % opýtaných tvrdí, že „situácia v oblasti zamestnanosti sa výrazne alebo skôr zhoršila“ (22% hovorí trochu zhoršila a podľa 56% sa výrazne zhoršila), v prípade životnej úrovne je to 75%, pričom jednoznačne negatívnych odpovedí je 43%. Kým v otázke zamestnanosti sa k negatívnemu znamienku prikláňajú aj odborníci (iba 6 % však tvrdí, že sa výrazne zhoršila, 33% odpovedí znie skôr zhoršila), otázka životnej úrovne je zložitejšia. Podľa Miroslava Beblavého z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť „životná úroveň obyvateľov Slovenska sa podľa viacerých štatistických údajov naozaj celkovo zlepšila, tento obraz však skrýva mierny rast v rokoch 2001 a 2002 po poklese v rokoch 1999 a 2000. Niektorí ekonómovia tvrdia, že tieto súhrnné údaje nie sú presné, lebo podľa ich názoru sa životná úroveň zlepšila len u menšiny obyvateľstva.“ Inými slovami: priemerné číslo nevypovedá o stave konkrétnej peňaženky či rodinného rozpočtu.
Pohľady verejnosti a odborníkov sa diametrálne líšia v otázke výkonnosti hospodárstva a stability meny. Dá sa predpokladať, že bežný človek aj tieto v zásade makroekonomické trendy zhodnocuje optikou vlastnej finančnej situácie. Výkonnosť hospodárstva ekonómovia zväčša chápu ako schopnosť ekonomiky dlhodobo udržateľne rásť. A táto schopnosť sa „počas posledných štyroch rokov nepochybne zvýšila vďaka viacerým reformám - banky, podnikateľské prostredie, zníženie daní“. Zlepšila sa aj stabilita koruny „v tom zmysle, že po odznení zvýšenia regulovaných cien je inflácia najnižšia v ponovembrovej histórii, nedošlo k menovej kríze ani výrazným špekulatívnym útokom na menu ako v rokoch 1997 a 1998. Každodenné kolísanie meny sa však počas plávajúceho kurzu prirodzene zvýšilo,“ komentuje Miroslav Beblavý.
Na Slovensku sa dnes nenosí ružová. Určite nie v pohľade verejnosti na končiace sa volebné obdobie. Plytvanie čiernou však nie vždy má oporu v objektívnych trendoch.
© Inštitút pre verejné otázky
