Jedným z nich je návrh zákona o výkone štátnej správy poverenými obcami, ktorý na rokovanie vlády predložil minister vnútra Ivan Šimko. Vláda o ňom rokovanie síce prerušila, čo však neznamená, že odmietla. Návrh je jednoduchý - má iba tri paragrafy - predsa však dôležitý. Mení totiž filozofiu aj zmysel doterajších krokov vlády v oblasti verejnej správy. Naopak obracia nielen Nižňanského koncepciu reformy verejnej správy, ale aj jej zámer. Ktorým nepochybne zostáva napríklad princíp subsidiarity, a nie štátneho dirigizmu.
Podľa návrhu majú štátnu správu prenesenú už aj jestvujúcimi zákonmi na obce vykonávať síce obce, ale iba tie, ktoré určí vláda. Zreteľne to hovorí nielen paragrafové znenie, ale aj predkladacia správa: „Účelom návrhu zákona je ustanoviť podmienky na to, aby z celkového počtu obcí len niektoré obce vykonávali prenesenú štátnu správu.“ Slovo „niektoré“ znamená tie, ktoré vyberie vláda. Keďže vláda je politický orgán, bude vyberať politicky, čím sa ani netají. V návrhu totiž absentujú akékoľvek kritériá, ktoré by aspoň v istej miere zaručovali základné princípy výberu. Keďže vláda má vyberať obce svojím nariadením, nie je nič jednoduchšie pre budúcu vládu, aby schválila iné, „vlastné“ obce. Riešenie navrhujú samosprávy - včleniť paragraf, podľa ktorého by tak vláda mohla urobiť iba vtedy, ak sa obce do šiestich mesiacov na výkone správy vzájomne nedohodnú.
Reforma verejnej správy sa reformným stranám nevydarila. Ani vykonané kroky nedokázali nijako zabezpečiť - ich nástupcovia tak môžu až priľahko zmeniť kompetencie obcí, počet VÚC, aj všetko ostatné. Pri zachovaní volebného obdobia županov a poslancov VÚC na tom nebude nič nedemokratické ani nákladné. Vyčísliť stratu rokov či dôvery totiž nie je vôbec ľahké.

Beata
Balogová
