BRATISLAVA. Za 200 miliónov eur, ktoré boli vyčlenené na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia rómskych komunít na roky 2007 až 2013, mohlo Slovensko vybudovať taký systém družstevníctva, že by bolo vzorom pre celý svet. Konštatoval to dnes na tlačovej konferencii pri príležitosti prezentácie programu Združstevňovanie Rómov Slovenska a chudobou postihnutých občanov predseda Predsedníctva Zväzu družstevných Rómov Slovenska (ZDRS) Karol Géci.
"Tento spôsob navrhovaného riešenia je tak spoločensky dôležitý a vo svojej jednoduchosti geniálny, že dnes už mohli rómske osady na Slovensku vyzerať úplne diametrálne ináč - lepšie. A to bez navyšovania finančných zdrojov," zdôraznil Géci.
Základnou myšlienkou programu vytvárania družstiev na Slovensku je presvedčenie členov ZDRS, že aj nezamestnaný občan môže byť hospodársky činný. Jeho práca by však nemala byť tradičným produktom na pracovnom trhu, ale činnosťou, ktorou by si zabezpečoval predovšetkým vlastné potreby. "Našou ambíciou je, aby každý hospodársky činný človek v obci, ak chce požívať benefity verejnoprospešnej práce, mal reálne odpočítateľný verejnoprospešný výsledok," vysvetlil Géci.
Ako priblížil podnikateľ Zoltán Jakus, osobne má s podobnou formou práce pozitívne skúsenosti. Niektorí nezamestnaní či bezdomovci u neho pracovali aj niekoľko rokov. Za svoju prácu primárne dostávali jedlo alebo miesto, kde by mohli prespať. Problém je však v legislatíve, ktorá v niektorých prípadoch vníma takúto činnosť ako zamestnávanie ľudí načierno. "Ja sa snažím ľuďom, čo prídu sami, ponúknuť prácu, lebo viem, že je peňazí málo a že je problém so zamestnávaním... Tak prečo by to nemohlo byť tak, že by som bol poskytovateľom verejnoprospešnej práce?" pýtal sa.
Podobný názor má aj Géci. Podľa jeho slov dnes starostovia v menších mestách a obciach na uspokojenie potrieb nezamestnaných musia vymýšľať verejnoprospešné práce a činnosti. "Imitujú prácu. Ako sme zažili na vojenčine, keď niektorí šesťkrát za deň umývali chodbu, aj keď bolo treba, aj keď nebolo treba, len aby imitovali, že tá chodba je mokrá. Aká je úžitková hodnota takto vynaložených finančných prostriedkov?" chcel vedieť Géci.
Zároveň upozornil, že spájať systém družstiev s politikou komunistického režimu nie je na mieste. Poukázal pritom, že na našom území družstevníctvo fungovalo už aj za čias monarchie a v súčasnosti sa aktívne využíva napríklad v Holandsku alebo Izraeli. "V čase predchádzajúceho režimu bola forma kolektívneho hospodárenia družstiev celosvetovo spoločensky vysoko hodnotená," podčiarkol Géci.
Výraznou zmenou, ktorú navrhuje občianske združenie vo svojom programe, je aj transformácia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity z poradného orgánu na výkonný. Do jeho kompetencií by následne mali byť presunuté aj finančné zdroje určené na integráciu Rómov a boj s chudobou. Takto transformovaný úrad by mal následne vytvoriť samostatný rezort so svojimi právami i povinnosťami.
Zmenu by chcelo ZDRS aj v štruktúre komunitných pracovníkov. "Komunitný pracovník môže byť zakladateľ družstva, môže byť iniciátorom, kompetentnou osobou," vysvetlil predseda Predsedníctva ZDRS.
Občianske združenie ZDRS sa zameriava na realizáciu projektov zameraných na boj proti chudobe. Idey pre napĺňanie svojich cieľov čerpá predovšetkým z filozofie a téz spomínaného programu.
