Starostovia sú vďační za to, že si ich problémy s vodou niekto všimol.
Agentúrne spravodajstvo sme o 19:26 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Voda po búrkach odteká cez obce niekoľko dní, a nie v nárazovej vlne. Korytá potokov už nezanášajú konáre, kamenie a bahno.
Tak u premiérky Ivety Radičovej z SDKÚ opisovali prvé skúsenosti s projektom drobných protipovodňových opatrení, ktoré majú zadržať zrážky nad obcami, dve desiatky starostov.
Dva pohľady Fakty Protipovodňový program
prihlásilo sa 833 obcí, Úrad vlády vybral 190, náklady sú 23,5 milióna eur, zapojili dvetisíc ľudí bez práce.
V druhej etape projektu Úrad vlády podporil budovanie hrádzok, zasakávacích jám či odrážok na lesných cestách v katastroch 190 obcí.
Na práce od mája do októbra pôjde 23,5 milióna eur, obce do nich zapojili dvetisíc nezamestnaných.
Projekt kritizujú vodohospodári, lesníci, poľnohospodári aj niektorí vedci, no starostovia si ho pochvaľujú.
„Mali sme už ostrú skúšku, v júli bola prietrž mračien. Keď voda ustúpila, zistili sme, že škody sú v porovnaní s minulosťou oveľa menšie,“ vraví starosta šarišskej obce Demjata Vladislav Bašista. Deväťdesiat percent dreva, kameňa a bahna, ktoré končilo v obci, zadržali podľa neho hrádzky.
Starostovia si uvedomujú, že drobné opatrenia ich nezachránia pred extrémnymi zrážkami, no oceňujú, že sa konečne niečo robí.
„Máme obrovský problém s jedným tokom, vodohospodári nám odpísali, že sme na 1166. mieste v rámci Slovenska, keď budú mať peniaze,“ opisuje situáciu starosta Krivian Ján Šejirman.
Slovenský vodohospodársky podnik oponuje, že by pred vodou ochránil, no na protipovodňovú ochranu už dva roky nedostal ani euro. Starostov varuje, že vládou podporované opatrenia sú len doplnkové.
Za hlavné opatrenia protipovodňovej ochrany považuje tie, ktoré dokážu zachytiť povodňové vody: suché poldre, vodné nádrže a ochranné hrádze.
Zapojiť chcú ďalších Splnomocnenec vlády pre integrovaný manažment krajiny Martin Kováč nesúhlasí.
„Priemerné náklady na úpravu dvoch až troch kilometrov vodného toku, ktoré robí Slovenský vodohospodársky podnik, sú dva až tri milióny eur. Za to zrevitalizujeme poškodené územia v desiatich obciach.“
Ďalšiu etapu bude vláda schvaľovať v najbližších týždňoch. Zapojiť sa má tristo obcí.
Všetci by chceli viac peňazí
Lesníci, poľnohospodári či cestári hovoria o malých rozpočtoch.
BRATISLAVA. Neodvodnené zvážnice, lesné cesty či oraniská plnia pri zrážkach korytá potokov extrémne rýchlo. Lesníci aj poľnohospodári tvrdia, že proti povodniam robia, čo môžu, no chýbajú peniaze.
Ich nedostatkom štátne lesy vysvetľujú, prečo nevedia úplne zabezpečiť údržbu, opravy a nové protipovodňové stavby na takmer 17-tisíc kilometroch vodných tokov. Tento rok na protipovodňové opatrenia minú dva milióny eur.
„Keď sme rokovali s poľnohospodármi, povedali, že ak by orali po vrstevnici, bude im viaznuť traktor,“ vravel u premiérky starosta Krivian Ján Šejirman.
„Tam, kde je to potrebné, môže sa upraviť spôsob orby. No poľnohospodári nemajú na starostlivosť o pôdu dosť peňazí a niekde je taká ubitá, že voda sa po nej kĺže do údolí,“ vraví za poľnohospodársku komoru Stanislav Nemec.
Kravčík: Hrádzky fungujú aj po odhnití
Manažér vládneho protipovodňového programu MICHAL KRAVČÍK hrádzky nepovažuje za doplnok.
Sú milióny eur na hrádzky efektívne vynaložené?
„Z hľadiska času, rýchlosti aj finančných nárokov nepoznám efektívnejšie riešenia. Jeden kubík zadržanej vody stojí 3,85 eura. Pri suchom poldri to je 12 až 15 eur. Tieto opatrenia navyše vytvárajú zásoby vodných zdrojov, kým polder iba sploští povodňovú vlnu.“
Vodohospodári tvrdia, že ide o doplnkové riešenia.
„Vodu sa snažíme zadržať v krajine tam, kde padne. Keď zadržíme vodu v území, nebude sa týmito vlásočnicami rinúť do údolí, a tak znížime objem vody, ktorý tvorí povodňovú vlnu. To nie je doplnkové opatrenie.“
Čo hovoríte na výsledok experimentu hydrológov, podľa ktorého sú hrádzky úspešné iba na 30 percent?
„Experiment bol nešťastne nastavený na hrádzky na zhutnenej ceste, kým naša metodika odporúča rozrušovanie ciest či odrážky na cestách so zasakávacími jamami. Hrádzky odporúčame pre nezhutnené prostredie, kde by boli zaujímavejšie výsledky. Aj tak som príjemne prekvapený, že hrádzky zadržia 30 percent vody aj na zhutnenej ceste.“
Budú hrádzky účinné aj po rokoch, keď sa zanesú a drevo zhnije?
„Na Tichom potoku sme v jednej rokline tieto opatrenia vybudovali v roku 1995 a systém funguje dodnes. Kde voda strhávala pôdu do potoka, teraz ostáva v prostredí a erózna ryha sa zacelila. Hrádzky postupne hnijú, ale vegetácia preberá ochranu pred povodňami.“

Beata
Balogová
