Viete si ešte spomenúť, ako sa píše veľké písané S či F? Kde sa ešte dnes stretnete s písaným písmom okrem pamätí vášho deduška, ktoré ste našli pri upratovaní? A vôbec, kde sa ešte používa rukopis ako taký?
Kedysi písmo slúžilo na zaznamenávanie dôležitých vecí, ktoré bolo treba uchovať pre ďalšie roky, ba i generácie. No dnes sa väčšina záznamov uchováva v počítači. Rukopisne si robíme prakticky už len vlastné poznámky, rukou sa vypisuje ešte tak denné menu na kriedovú tabuľu v reštaurácii. Listy či pohľadnice do značnej miery nahradili maily a ememesky.
Písať treba vedieť, aby sme sa pri výpadkoch energie nestali z minúty na minútu analfabetmi, aby sme si vedeli napísať zoznam vecí na nákup či odkaz pre svoju lásku. Je však jedno, či budú písmená na seba nadväzovať v jednom ťahu, alebo budú vyzerať ako tlačené, alebo nie? Predlohy písaného písma sú v každej krajine trochu odlišné, väčšina cudzincov má problém dešifrovať tie naše.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Bart Simpson by nerozumel Vo Veľkej Británii sa deti učia písať najprv veľké tlačené písmená, až neskôr ich začínajú spájať. Anglické spájané písmo je niečo medzi tlačeným a naším písaným. Každé dieťa začne spájať písmenká až vtedy, keď na to dozreje, škola na deti nevyvíja neúmerný tlak.
Aj v Amerike sa deti najprv učia písať kapitálkami, až neskôr prechádzajú na písaný tvar. Po treťom ročníku sa však už písaniu nevenuje špeciálna pozornosť, väčšina písania sa deje na počítači, a tak vyše 80 percent amerických školákov neskôr hlási, že majú s písaním rukou problémy.
Slovenka Marta odišla do Ameriky v dospelom veku, no jej deti tam už absolvovali väčšinu školskej dochádzky. „Všetci v Amerike píšu tlačeným, žiaden nácvik písania v štýle ´tri kopčeky a dolinka´ som si nevšimla. Obe moje deti píšu vlastne tlačeným, na univerzite už všetko písali len na počítači,“ vysvetľuje.
Marta je právnička. Ešte stále píše rukou veľa, pri posteli má zápisník, ak jej zíde na um niečo, na čo nesmie zabudnúť, zapíše si to. Písaným písmom – kurzívou. „Mojej sekretárke trvalo skoro rok, kým sa naučila po mne čítať,“ opisuje.
Český experiment COMENIA SCRIPT ZA
tlačené písmo sa deti učia ľahko je čitateľnejšie deti stále menej čítajú rukou písaný text, je teda zbytočné učiť sa niečo zložité, čo sa napokon v praktickom živote nevyužije tlačené písmo je lepšie pre dysgrafikov a dyslektikov v zahraničí nie sú schopní prečítať písmo našich študentov
PROTI
problémom je otázka podpisu doterajšie písmo má na seba nadväzujúce ťahy, ktoré umožňujú plynulý pohyb po papieri nie je dobré znižovať úroveň požiadaviek na žiakov zavádzanie importovaných módnych noviniek môže byť zhubné prváci vycvičení na Comenia Scripte budú čiastočne negramotní, zníži sa medzigeneračné porozumenie, ľudia by po prechode na Script neboli schopní prečítať staré listy nové písmo nerozvíja dostatočne jemnú motoriku a teda aj psychiku dieťaťa to, že deti škrabú, nezávisí od písma, ťažkosti nie sú v písme, ale v metóde nácviku novým písmom sa berie písanému to, čo z neho robí písané Zdroj: metodický portál pre učiteľov www.rvp.cz
Jedna z vášnivých diskusií sa odohráva aj v susednom Česku, kde na štyroch desiatkach škôl prebieha experiment s písmom Comenia Script, ktoré vytvorila grafička Radana Lencová.
Podobá sa viac tlačeným tvarom, jednotlivé písmená sa celkom nespojujú, mäkčene a dĺžne nad písmenami sa píšu hneď, nie až po dopísaní celých slov, deťom sa pri ňom teda nestáva, že by zabúdali na diakritiku. Veľké S či L pri tomto písme vyzerá úplne rovnako ako v tlači.
Reakcia na nový spôsob písania je nateraz skôr pozitívna, Comenia Script vraj uľahčuje zvládnutie písma hlavne deťom s poruchami učenia.
V rámci testovacieho projektu, ktorý má trvať do júna budúceho roku, sa skúša aj jeho vplyv aj na ľavákov či deti z bilingválnych rodín. České ministerstvo školstva zatiaľ neuvažuje o celoplošnom rozšírení Scriptu na všetky české školy.
Na školách, kde si nechali rodičom vybrať spôsob výučby písania, si až polovica rodičov zvolila nové písmo. Nie všetci však boli nadšení - niektorí rodičia jednoducho chceli, aby sa ich deti učili písať tým istým spôsobom ako kedysi oni.
Učitelia majú zas pochybnosti, či nový spôsob písania podporí dostatočne rozvoj jemnej motoriky detí.
Paličky či vlnky? Autorka písma Lencová sa však nechala počuť, že vlnovky a rôzne háčiky na písmenkách sú už anachronizmami, ktoré len podčiarkujú nečitateľnosť písma. Podľa nej mnohí dospievajú k podobnému písmu aj sami v neskoršom veku. Práve z dôvodu, aby sa po nich dalo čítať.
Česká grafologická komora nie je však Lencovej písmenkami nadšená. Argumentujú tým, že toto písmo svojou redukovanou podobou neumožňuje rozvoj osobnosti. Zdôrazňujú, že nie je dôležitý vonkajší tvar, ale to, ako k nemu deti dospejú, aký typ prežívania ho bude sprevádzať - či uvoľnenie, alebo kŕčovitosť. Jednoduchosť nového písma je v tvare, ale nie v pohybe ruky.
„Neustále prerušovanie vyžaduje koncentráciu na detail a náročnejšiu orientáciu v priestore,“ tvrdia českí grafológovia vo svojom oficiálnom stanovisku. Napriek tomu berú tento pokus ako signál, že existujúcu školskú predlohu treba upraviť.
Komplikovaná činnosť Písanie rukou je vlastne veľmi zložitá akcia, ktorá si vyžaduje motorickú koordináciu ruky, lakťa, predlaktia i ramena. Z písania sa po čase stáva automatická činnosť využívajúca programy, ktoré si mozog uchováva vo svojej motorickej pamäti.
Písmo je činnosťou previazanou s fungovaním celého organizmu, neučíme sa len písať, ale aj to, ako pri písaní sedieť, dýchať či držať pero. „Nepíšte nosom,“ pamätáme si večné pripomínania učiteliek zo školských čias.
Prezident Slovenskej grafologickej spoločnosti Eduard Jablonský si myslí, že je dôležité, aby sa v školách viac dbalo na kurzívny spôsob písania, dávnejšie označovaný ako krasopis. Súhlasí s tvrdením, že pomáha žiakom v rozvoji motoriky, vedie k pestovaniu vôľových vlastností, dodržiavaniu a rešpektovaniu pravidiel.
Pripomína teórie, že deti, ktoré píšu kurzívou, sa vedia lepšie vyjadrovať, píšu rozvinutejšie vety a lepšie sa učia oproti žiakom, ktorí používajú len tlačené písmo. „Navyše je obava, že tieto deti nebudú vedieť následne čítať písanú kurzívu,“ dodáva Jablonský.
Vysvetľuje, že spojitosť písmen v grafológii veľmi všeobecne znamená logické myslenie, nespojitosť zas intuitívny prístup. „Ak je niekto mentálne založený s logickým prístupom, časom bude mať veľmi pravdepodobne v písme aj tak spojenia medzi písmenami, hoci píše tlačenými, zvlášť ak je s tým spojená rýchlosť písania, a teda aj myslenia konkrétneho pisateľa,“ hovorí.
Na Slovensku sa nediskutuje
Kým výsledky prebiehajúceho pilotného projektu v Česku ešte len budú vyhodnocovať, na Slovensku sa o tejto téme ani nezačalo diskutovať.
Ostatná reforma predlôh sa uskutočnila na konci 80. rokov, keď z písmenok F či T ubudli vlnky. Zjednodušili sa číslice, dvojka prestala byť „húsatkom“. Stále však máme písmená – napríklad f, p, k, z, R, E, Z, ktorých predlohy komplikujú písanie a stálo by za úvahu ich zjednodušenie.
Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Katarína Kalášová však hovorí, že na zmenu predlohy písaného písma doteraz nebola spoločenská objednávka. „Slovenčinári sú veľmi konzervatívni,“ reaguje.
Ani pre riaditeľku Základnej školy na Karloveskej ulici v Bratislave Andreu Pitoňákovú to nie je vypuklý problém. Nemyslí si, že treba písmo zjednodušovať, nepočula ani o tlaku rodičov. Hoci krasopis sa u nás už viac rokov neznámkuje, slovne sa predsa len musí hodnotiť súlad písma s predpísanými vzormi. „Prváci a druháci píšu krásne, potom si to už prispôsobia podľa seba. Máme čo robiť, aby sme to po nich vylúštili,“ hovorí Pitoňáková, čím však nepriamo naznačuje potrebu naučiť deti písať čitateľne.
Tlačené písmo je vhodnejšie pre nadané deti, ktoré sa učia písať už v štyroch či piatich rokoch, keď ešte nie je motorika taká vyvinutá, alebo naopak, pre deti majúce poruchy motoriky, ktoré po dvoch rokoch trápenia horko-ťažko trafia písmenko ako-tak na riadok. Písané písmo sa napája, mení tvar, tým je pre takéto deti mätúcejšie, deti sa musia vlastne učiť štyri tvary písmen, veľké aj malé, písané aj tlačené, čo nie každé zvládne. Monika Čihanská, riaditeľka Špeciálnej základnej školy na Žehrianskej ulici v bratislavskej Petržalke potvrdzuje, že svojich žiakov do písaných tvarov nenútia, ak vidia, že by to pri miere ich postihnutia nezvládli.
Mamičky sú pragmatické. Je jedno, či písané, alebo tlačené, hovoria, dôležité je, aby škola akceptovala individualitu detí a naučila ich písať tak, aby sa po nich dalo aj niečo prečítať.
V písme sa zračí aj charakter doby
Málokto spochybňuje, že písmo je výrazom našej osobnosti. Grafológovia nás však presviedčajú, že vzory písma manifestujú aj hodnoty celej spoločnosti, zároveň sa následne podieľajú na ich formovaní. Ak dnes vyžaduje spoločnosť od nás predovšetkým pragmatické správanie, podobne účelne bude logicky odzrkadľovať aj naše písmo.
Predseda Českej grafologickej spoločnosti Jan Jeřábek predlohy písma vníma ako isté výrazové vzory, podobné napríklad vyžadovanému postoju cvičencov. Tomu s narovnaným chrbtom a stiahnutým bruchom sa hovorí „sokolský“. Dnes už otázka neznie, ako úhľadne a disciplinovane pôsobí takýto postoj pri rannom nástupe na telocvik, ale či tento postoj vedie k psychosomatickému zdraviu.
S písmom je to podobné – podľa grafológov nie sú dôležité jeho výsledné tvary, ale to, k akému prežívaniu ich písanie smeruje, či emócie potláča, alebo ich uvoľňuje.
V písme sa podľa Jeřábka zračí národný charakter i rytmus doby. Ako príklad uvádza predvojnový nemecký vzor, ktorý bol tvrdý, hranatý s výraznými rozdielmi v dĺžkach. Reprezentoval extrémny, prehnaný expanzívny ideál vtedajšej spoločnosti. Písmo spájané ostrými uhlami, nie girlandami, vraj zamedzuje prístupu človeka k vnútorného zdroju jeho energie. Pri písaní by ideálne nemalo ísť o napodobňovanie nejakej vonkajšej normy, ale nachádzanie tej najvlastnejšej a najvnútornejšej. Správne nájdené písmo nás vraj môže aj vyliečiť z našich psychických tráum.
(zu)
Osobnosť človeka sa dá vyčítať aj zo scriptu
O psychologických aspektoch písma hovoríme s klinickou psychologičkou a grafologičkou ZITOU MICHLEROVOU.
Vie sa každý naučiť pekne písať alebo na to musíme mať dispozície?
Hodnotenie, čo je pekné a čo nie, je veľmi subjektívne. Posudok grafológa by sa určite nezhodoval s hodnotením učiteľa 1. stupňa ZŠ. V predmete písanie je cieľom osvojenie si písania kurzívy podľa určenej školskej predlohy, takže sa hodnotí zhoda napísaného so školskou predlohou. To, ako dieťa zvládne túto úlohu, závisí od jeho celkového neuropsychologického vývinu, od kvality jeho jemnej motoriky, ale iste aj od jeho snahy.
Mal by sa podľa vás krasopis opäť známkovať?
V prvej triede sa deti nehodnotia známkami. Ak by hodnotenie nebolo žiadne, ani dieťa by nemalo spätnú informáciu o svojom výkone. Hodnotenie písania prestáva mať význam potom, čo už prišlo k osvojeniu tvarov školskej predlohy, písmo sa zautomatizovalo a začína mať individualizovaný charakter, čo sa začína diať asi od dvanásteho roku života.
Existujú nejaké psychologické dôsledky prechodu z písaného písma na tlačené?
V dostupnej literatúre tento fenomén zatiaľ nebol skúmaný. S prechodom z kurzívy na skript sa stretávame najčastejšie u technických profesií, ako sú projektanti, architekti či konštruktéri, tam, kde je nutné dosiahnuť čo najväčšiu čitateľnosť textu.
Súvisí nejako plynulé písanie s plynulým myslením?
Môže súvisieť a nemusí. Spojitosť s niektorými znakmi v písme môže naozaj vypovedať o flexibilite, tvorivej úsudkovej schopnosti, schopnosti syntetizovať získané informácie, ale s inými znakmi môže súvisieť s nedostatkom odstupu v sociálnych vzťahoch, neschopnosti vnímať širšie súvislosti až silnú subjektívnu zaujatosť, individualizmus a slabý rešpekt voči iným. Grafológia je úžasná a zároveň náročná v tom, že jeden znak ešte nevypovedá o konkrétnej vlastnosti. Len vzájomná kombinácia znakov potvrdzuje alebo vyvracia to, či sa daná vlastnosť u jedinca vyskytuje, alebo má daný znak úplne iný význam.
Dajú sa odčítať charakteristické vlastnosti človeka aj z tlačeného písma tak, ako sa to robí pri písanom prejave?
Áno. Mnohé znaky, ktoré môžeme skúmať v kurzíve (písanom písme), sa nám však v tlačenej forme nevyskytujú, a tak je nutné zamerať sa na iné. Aj pri skripte sa prejavuje osobnosť pisateľa, napríklad pri takých individuálnych znakoch, ako je tlak, ťah písma, úvodné a záverečné ťahy písmen, rýchlosť písma, dynamika či originalita. Pri skripte je rovnako možné skúmať rozloženie textu, slova, okraje pri písaní, sklon riadku a ďalšie množstvo znakov.
Aký typ osobnosti má sklony k škrabopisu?
Škrabopisom sa niekedy nazýva vysoko individualizované, zjednodušené, málo čitateľné, originálne písmo, ktoré sa vyskytuje u tvorivých nekonvenčných ľudí s dobrou úsudkovou schopnosťou. Ale to, čo sa označuje ako škaredé písmo, môže vypovedať aj o emočne nestabilnej osobnosti so sklonom k impulzívnosti, s komplikáciami v sociálnych kontaktoch. Škrabopis však môže mať aj jedinec, ktorý je nezrozumiteľný sebe aj okoliu. Aj mnohé fyziologické a neuropsychologické špecifiká môžu spôsobovať, že písmo je disharmonické a zle čitateľné, ale nemožno z tohto usudzovať na niektoré psychologické vlastnosti. Prechodne aj ten, kto píše čitateľne a úhľadne, môže mať zmenené písmo na škrabopis, ak sa práve nachádza vo veľkej emočnej, psychickej či fyzickej záťaži.

Beata
Balogová
