BRATISLAVA.
"Škola si sama tvorí školský vzdelávací program a výchovný program, najlepšie vie zohľadniť potreby svojich žiakov," odôvodňuje svoje rozhodnutie rezort školstva pre TASR. Riaditeľke bratislavskej Základnej školy Alexandra Dubčeka Eleonore Golaisovej sa zmena zdá rozumná. "Na druhom stupni sa to nedá realizovať, lebo tam sú predmety, ktoré sú len jednu hodinu do týždňa. Keď ten predmet majú v stredu, ako napríklad šiestaci chémiu, neexistuje, aby učiteľ nedal úlohu," tvrdí riaditeľka. Ak učiteľ chce, môže žiakom vybrať ľubovoľný deň voľna.
Okrem stredajšieho dňa bez úloh sa v novom školskom roku žiaci nedočkajú už ani polročného vysvedčenia. Na konci prvého polroka dostane rodič na vyžiadanie výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania. Vysvedčenie s klasifikáciou za obidva polroky mu dá škola do ruky až na konci školského roka.
Výraznou zmenou od nového školského roka je úprava rámcových učebných plánov. V praxi to znamená, že po novom ministerstvo školám stanoví minimálny počet povinných hodín predmetu a počet voliteľných hodín za celé obdobie vzdelávania. Školy si hodiny budú môcť rozdeliť do ročníkov podľa svojho rozhodnutia.
"Je to úplná katastrofa, lebo to rozbije celý ten výchovno-vzdelávací systém. Školy a školské rady budú mať právo zasahovať aj do štátnych vzdelávacích programov. V školských radách nie sú takí odborníci, aby do takýchto vecí mohli vôbec zasahovať," vyjadril sa pre TASR exminister školstva Ján Mikolaj (SNS). Ohrozené je podľa neho aj národnostné školstvo, keďže škola môže podľa neho začať vyučovať slovenčinu až v treťom ročníku. "V prvý dvoch ročníkoch nebude žiak vôbec potrebovať šlabikár, ale uvidí ho až ako desaťročný chlapec?" pýta sa exminister.
Rezort tiež zrušil polhodinovú dotáciu na jednotlivé predmety. Tie dostávali školy napríklad na chémiu v šiestom ročníku, informatiku a občiansku náuku v ôsmej triede a 1,5 hodiny mali napríklad siedmaci na prírodopis. "Vyriešiť polhodinové dotácie bolo strašné. Buď sme to vydotovali my alebo sme to vyriešili vždy v kombinácii s nejakým iným predmetom," pokračovala riaditeľka Golaisová. V takom prípade mali žiaci napríklad jeden týždeň informatiku a druhý občiansku náuku.
Na rozhodnutí škôl necháva v novom školskom roku ministerstvo tiež dĺžku prestávok. Podľa starej vyhlášky mali malé prestávky trvať spravidla desať minút. Cez veľkú prestávku norma odporúčala, aby sa žiaci zdržiavali mimo učebne, v určených priestoroch školskej budovy. "Ak sú na to vytvorené podmienky, môžu ju (veľkú prestávku, pozn. red.) žiaci tráviť na čerstvom vzduchu, napr. na školskom dvore," odporúča súčasné vedenie ministerstva. Vyučovanie sa od nového roka môže začínať v intervale od 7.00 h do 9.00 h.
Ministerstvo od nového roka neurčuje už ani počet zdravotne znevýhodnených žiakov v jednej triede. Podľa starej vyhlášky mohol riaditeľ takúto triedu zriadiť iba v prípade, že v nej bolo aspoň desať a najviac dvanásť žiakov.
Rodičia môžu nájsť termíny školských prázdnin na internetovej stránke rezortu školstva až do roku 2014. V minulosti prázdniny ministerstvo zverejňovalo na rok dopredu.
