BRATISLAVA. Napodobňujú podpisy rodičov, kradnú lekárom pečiatky a vyhovárajú sa na chorobu, aby sa vyhli škole. Záškoláctvo sa za posledných päť rokov na Slovensku nedarí zastaviť.
„Mali sme v minulosti taký prípad, že žiaci kdesi získali pečiatku lekára a vyrábali si ospravedlnenky. Začalo byť podozrivé, že toľkí chodia do tej istej ambulancie, tak sa na to prišlo,“ spomína riaditeľka Základnej školy na Grösslingovej ulici v Bratislave Mária Hronská.
Deti podľa učiteľov nechodia do školy zo strachu pred písomkami, šikanovaním, ale aj pre slabú motiváciu. Potvrdenia im rodičia vybavujú dodatočne.
Priemerný žiak vymešká 95 hodín
Priemerný žiak základnej školy vymešká počas školského roka takmer 95 hodín, vyplýva zo štatistiky, ktorú denníku SME poskytlo ministerstvo školstva.
Riaditelia tvrdia, že deti sa z vyučovania ospravedlňujú čoraz častejšie a to nielen pre chorobu.
„Problém v súčasnosti je, že nemajú motiváciu chodiť do školy a vzdelávať sa. Veď si vezmite, že na gymnáziá sa dostanú aj trojkári,“ hovorí riaditeľ Základnej školy na Hrnčiarskej ulici v Humennom Rudolf Klikušovský.
Posledné údaje o dochádzke sú z roku 2009/2010. Na prvom stupni deti vymeškali spolu takmer 27 miliónov hodín, na druhom vyše 42 miliónov.
Riaditelia hovoria, že chýbajú najmä deviataci, keď už je po prijímačkách a vedia, že sa dostali na strednú školu.
Dovolenky v septembri
„Často idú deti k zubárovi alebo na lekársku kontrolu a na vyučovanie sa už nevrátia,“ hovorí riaditeľka Základnej školy na Grösslingovej ulici v Bratislave Mária Hronská.
Rodič môže podľa Hronskej ospravedlniť najviac dva dni. „Sú aj výnimky ako dovolenky v septembri či v júni,“ hovorí. Škola podľa nej vychádza rodinám v ústrety, keďže cestovné kancelárie vtedy ponúkajú lacnejšie zájazdy.
Problémom je aj záškoláctvo. Analýza ministerstva ukázala, že v rokoch 2001 až 2005 na jedného žiaka pripadli priemerne tri až štyri neospravedlnené hodiny, vlani na štátnych základných školách už 6,2.
Klikušovský hovorí, že záškoláctvo sa často v štatistikách ani neobjaví. Súkromní lekári podľa neho dávajú ospravedlnenia, kedykoľvek za nimi rodičia prídu.
„Keď dieťaťu hrozia neospravedlnené hodiny, iba sa opýtajú, na ktoré dni treba doniesť potvrdenie.“
Mladšie deti sa škola snaží motivovať súťažou o najlepšiu triedu, kde sa hodnotí aj dochádzka. „Zaberá to tak do piatej, šiestej triedy.“
Dostanú voľnosť
Ministerstvo chce, aby si školy samy našli spôsoby, ako vzdelávať a tiež riešiť problémy. Minister Eugen Jurzyca z SDKÚ hovorí, že skúsenosti z Európy ukazujú úspešnosť liberálnych školských systémov.
V novom školskom roku zaviedlo ministerstvo viaceré zmeny, ktoré podľa Jurzycu môžu zatraktívniť vyučovanie.
Školy budú môcť prvú hodinu posunúť až na deviatu ráno. Učivo už nebude viazané na konkrétny ročník, školy rozhodnú, čo budú v jednotlivých rokoch preberať.
„Stanoví sa len minimálny počet povinných hodín predmetu za celé obdobie vzdelávania,“ píše ministerstvo.
Školy o deviatej nezačnú, hoci môžu
Väčšina riaditeľov nevyužila možnosť posunúť vyučovanie na neskoršiu hodinu.
BRATISLAVA. Vo väčšine škôl na Slovensku opäť zazvoní na prvú hodinu okolo ôsmej ráno, napriek tomu, že ministerstvo školstva od septembra umožnilo riaditeľom začať vyučovanie neskôr.
„Rodičia chodia do práce na ôsmu, takže posúvať vyučovanie nemá význam,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Základnej školy vo Varíne Anna Trnková. Deti dochádzajú do školy z okolitých dedín, začínajú dokonca pred ôsmou, lebo tak im chodia autobusy. „Prvá hodina je od 7.40.“
Podobne reagovali všetci oslovení riaditelia základných škôl.
V Bratislave asi tretina žiakov na prvom stupni chodí ráno pred ôsmou do školského klubu detí.
„Čudoval by som sa, keby niekto začínal o deviatej,“ hovorí riaditeľ bratislavského gymnázia Pavel Sadloň. Stredné školy si môžu prispôsobovať vyučovanie už dávno, podľa Sadloňa však máloktorá začína o deviatej. Vyučovacích hodín pribúda a škola by potom končila neskoro popoludní.
„Z hľadiska kvality vyučovacieho procesu sa študenti najviac sústredia na druhej a tretej hodine, popoludní je to už horšie,“ povedal Sadloň. Tendenciou je podľa neho začať v školách s vyučovaním čo najskôr. Najmä na jeseň a na jar býva cez obed v triedach, ktoré nemajú klimatizáciu, veľmi teplo a nedá sa v nich vydržať.
Ministerstvo chcelo posunutím vyučovania vyjsť v ústrety rodičom, ktorí chodia do práce neskôr, a umožniť deťom, aby sa vyhli ranným zápcham.
Zápchy v hlavnom meste okolo ôsmej ráno riešia v Sadloňovej škole tak, že začínajú buď o 7.30, alebo o 8.20.
Deti na prvých hodinách dospávajú
Školská psychologička ĽUDMILA GRESSNEROVÁ odporúča začať s učením o pol hodinu neskôr.
Vyučovanie sa väčšinou začína o ôsmej. Je to pre deti dobré?
„Treba si uvedomiť, že deti začínajú pracovať, keď si väčšina dospelých v práci iba varí kávičku. Posunúť prvú hodinu by bolo vhodné tak o 30 minút. Najmä pre mladšie deti.“
Prečo je to pre ne vhodnejšie?
„Celý ich nervový systém nie je prispôsobený na to, aby bol už o ôsmej aktívny. Celkovo je vo svete trend začínať neskôr, či už v úradoch, alebo školách. Má to svoje biochemické odôvodnenie. Kým sa dieťa ráno zorientuje a pripraví, chvíľu mu to trvá.“
Učitelia namietajú, že potom by sa vyučovanie neskoro končilo, čo tiež nie je dobré.
„Krivka učenia ukazuje, že maximálny výkon je pred jednou hodinou, potom klesá. Po obede je tiež mozgová činnosť utlmená. Preto hovorím, že by som začínala tak o 8.30, aby vyučovanie trvalo do druhej, tretej.“
Nebrzdí aktivitu detí ráno aj to, že chodia neskoro spať?
„Bohužiaľ, asi 50 percent detí sleduje v televízii večerné programy pre dospelých. Budia sa potom s ťažkosťami a na prvých dvoch hodinách dospávajú.“
