Juhoafrický Interpol rokuje o vydaní Lexu so slovenským Interpolom
Pretória 16. júla (TASR) - Veľvyslanectvo SR v juhoafrickej Pretórii
nie je zatiaľ zapojené do procesu vydávania poslanca Národnej rady SR
a bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Juhoafrická
ústredňa Interpolu rokuje v súčasnosti so slovenskou pobočkou
Interpolu o vydaní bývalého riaditeľa SIS. Veľvyslanectvo SR v JAR má
len oficiálnu informáciu o zadržaní Lexu s falošným pasom v nedeľu na
letisku vzdialenom približne 20 km severne od Durbanu, ktorý leží na
východnom pobreží Indického oceánu v provincii KwaZulu Natal.
TASR to dnes potvrdil prvý tajomník slovenského zastupiteľského úradu Robert
Kirnág. V súčasnosti je Lexa vo vydávajúcej väzbe v provincii
KwaZulu Natal. Kirnág nevedel informovať, či má exšéf SIS aj v JAR
svojho advokáta, a dodal, že veľvyslanectvo SR nevedelo vopred o jeho
zadržaní - dozvedelo sa o tom až od slovenských novinárov. Lexu
zadržali v osade Umhloanga Rocks, čo je miestne Beverly Hills. Ako
ďalej povedal pre TASR Kirnág, v JAR žije približne tisíc slovenských
občanov. Väčšinou sú však sústredení vo veľkomestách ako Pretória,
Kapské Mesto a Johannesburg, no aj v Durbane žije pár Slovákov.
Nevylučuje sa teda, že Lexa mal podporu miestneho slovenského občana.
Zastupiteľský úrad SR v Pretórii je vylúčený z praktických rokovaní
o prevoze bývalého riaditeľa slovenskej tajnej služby naspäť do
vlasti. Či sa bude na ňom podieľať technicky, nie je zatiaľ isté.
Bližšie informácie o procese vydávania sú zatiaľ služobným
tajomstvom. O Lexovom zadržaní informovalo viacero juhoafrickým médií
- napr. denník City Press a internetová stránka Independent Online.
Népszabadság: Bratislavské výhrady ku krajanskému zákonu zostali
Budapešť 16. júla (TASR) - Naďalej pretrvávajú rozdielne názory
týkajúce sa úlohy a okruhu činností informačných kancelárií,
zaoberajúcich sa otázkou krajanského zákona na území Slovenska.
Povedal pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság štátny
tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo. Po
pondelňajšom bratislavskom stretnutí so štátnym tajomníkom Úradu
predsedu vlády Maďarskej republiky Vilmosom Szabóm, povereným
riešením otázok menšín, Chlebo dodal, že nedošlo k dohode v otázke
spôsobu podpory škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ani v otázke
podpory žiakov a rodičov zo strany materskej krajiny.
Szabó pre Népszabadság uviedol, že nová vláda zdedila uznesenie, ktoré počítalo
s úpravou krajanského zákona. "Dúfam že v stredu sa na zasadnutí
Stálej maďarskej konferencie v Budapešti podarí nájsť také riešenie,
ktoré napomôže k tomu, aby právna norma po jesennom parlamentnom
rozhodnutí mohla nerušene slúžiť záujmom Maďarov žijúcich v susedných
krajinách," poznamenal maďarský politik. Denník tiež pripomína, že
k rokovaciemu stolu sa v krátkom čase posadia slovenskí a maďarskí
odborníci medzinárodného práva, aby sa pokúsili vyjasniť nezhody
súvisiace s chápaním a realizáciou krajanského zákona.
Die Presse: Pred 10 rokmi vyhlásil slovenský parlament suverenitu
Viedeň 16. júla (TASR) - Pred 10 rokmi, 17. júla 1992 položil
slovenský parlament prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR základný
kameň k rozdeleniu Česko-Slovenska. Bezprostredným dôvodom na tento
krok, ktorý zahraničie vnímalo so značnou nevôľou, bol výsledok
júnových volieb v oboch republikách bývalej československej
federácie, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse
v obsiahlom článku Česko a Slovensko - šťastný rozvod bez sirôt.
V roku 1992 patrilo volebné víťazstvo v ČR pragmatickému Václavovi
Klausovi, zástancovi silného centralistického štátu, zatiaľ čo na
Slovensku vyhral voľby Vladimír Mečiar, propagátor autonómie
a zmenšenia dovtedy dominantného politického, kultúrneho
a hospodárskeho vplyvu českej strany, pripomína denník.
Súčasne konštatuje, že rozvod dvoch stredoeurópskych štátov sa na rozdiel od
vojny, sprevádzajúcej v tom čase rozpad Juhoslávie, udial kultúrnym
a civilizovaným spôsobom, na pôde spoločného parlamentu. Ešte aj dnes
Česi a Slováci tvrdia, že spomedzi európskych národov majú k sebe
najbližšie. Žiť v spoločnom štáte by však chcelo už len nepatrné
percento z nich, dodáva rakúsky denník. Skutočnosť, že po zániku ČSFR
sa nezačal len dynamický rozvoj Česka, ale aj Slovenska, mnohých
prekvapila, pokračujú noviny. Pri delení spoločného štátu vládli
totiž obavy, že samostatné Slovensko nebude životaschopné. V polovici
90. rokov dosiahol nový štát so siedmimi percentami najvyšší
hospodársky rast na svete a na úroveň produktivity spred roka 1989 sa
dostal dokonca ešte pred ČR, spomína Die Presse.
Po stránke zahraničnopolitickej sa však malá krajina v strede Európy dostávala
čoraz viac do izolácie. Na rozdiel od Českej republiky existovala
totiž na Slovensku len veľmi slabá hospodárska elita. Mečiarova
politika uprednostňovania privatizérov blízkych jeho srdcu pred
zahraničnými investormi mala devastujúce dôsledky: korupcia
a netransparentná privatizácia spôsobili, že Slovensko začalo po
ekonomickej stránke zaostávať za svojimi susedmi, analyzuje denník.
Západní pozorovatelia však neradi priznávajú skutočnosť, že
hospodársky rast Slovenska sa spája práve s vládou Vladimíra Mečiara.
Toho Mečiara, ktorý sa kvôli svojmu arogantnému vystupovaniu
a odmietaniu kritiky dostával čoraz viac do izolácie a vo voľbách
v roku 1998 utrpel vážnu porážku, pripomína Die Presse. Po
septembrových voľbách sa pred štyrmi rokmi ujala moci široká koalícia
vedená premiérom Mikulášom Dzurindom a rýchlo si získala dôveru
medzinárodného spoločenstva. Európskej únii a NATO dôveruje dnes aj
väčšina občanov SR. Najnovšie prieskumy verejnej mienky signalizujú,
že za vstup krajiny do únie je 80 percent obyvateľstva, za členstvo
v Severoatlantickej aliancii 60 percent. Rozhodujúcim medzníkom
v novodobej histórii Slovenska budú nastávajúce parlamentné voľby,
opakujú noviny známe upozornenie. Americkí, ale aj niektorí európski
politici už dlhšiu dobu varujú, že prípadný návrat Vladimíra Mečiara
k moci by zrejme na dlho zahatal cestu SR do európskych
a transatlantických štruktúr, konštatuje denník v závere.
V oblasti Durbanu, v lokalite zadržania Lexu, žije viacero Slovákov
Pretória 16. júla (TASR) - V lokalite prístavného juhoafrického mesta
Durban, v ktorého blízkosti zadržala polícia Juhoafrickej republiky
(JAR) poslanca Národnej rady SR a bývalého šéfa Slovenskej
informačnej služby (SIS) Ivana Lexu, žije a pracuje niekoľko desiatok
Slovákov a slovenských rodín. V celej JAR žije a pracuje do tisíc
slovenských občanov. "Je tu veľa žien, ktoré sa tu vydali, veľa
emigrantov po roku 1968, ale aj z neskorších rokov," TASR to dnes
potvrdil prvý tajomník slovenského zastupiteľského úradu v Pretórii
Robert Kirnág. Ako ďalej uviedol, Slováci väčšinou pracujú ako
lekári, banskí inžinieri i ako hudobníci. Celá slovenská komunita
podľa jeho slov v súčasnosti už nie je organizovaná po rozpade
slovenského spolku založeného po vzniku samostatnej SR. §
Slováci sa sporadicky stretávajú raz za mesiac, väčšinou v rámci športových
podujatí československého Sokola a akcií, ktoré organizuje české
veľvyslanectvo v JAR. Nie je vylúčené, že Lexa mohol mať počas pobytu
v JAR podporu aj istého Slováka, no zároveň môže ísť o špekulácie.
"Ja osobne som Lexu nevidel a ani o jeho pobyte a zadržaní vôbec
nevedel," povedal pre TASR Kirág a dodal, že o zatknutí sa dozvedel
od slovenských novinárov. "Nemohol si vybrať krajšie miesto na svoj
azyl v cudzine," uviedol pre TASR slovenský turista Peter M., ktorý
Dubran prednedávnom navštívil v rámci zájazdu v JAR.
"Žije tu niekoľko slovenských rodín, je to pekné miesto, no Lexu som ako
raritu nevidel. Bolo by to zábavné, keby sa so mnou kúpal v Indickom
oceáne spolu so žralokmi," dodal s úsmevom. Lexu zadržali s falošným
pasom v nedeľu na letisku vzdialenom približne 20 km severne od
Durbanu, ktorý leží na východnom pobreží Indického oceánu v provincii
KwaZulu Natal. Konkrétne ho zaistili v osade Umhloanga Rocks, čo je
miestne Beverly Hills.
Svoboda: ČR si želá, aby Slovensko patrilo do euroatlantického
priestoru
Praha 16. júla (TASR) - Nová česká vláda chce mať so Slovenskom čo
najlepšie vzťahy a želá si, aby patrilo do euroatlantického
priestoru. Uviedol to v rozhovore pre TASR nový minister zahraničných
vecí ČR Cyril Svoboda (KDU-ČSL), ktorého prvé kroky by mali smerovať
práve do Bratislavy. "Naším prianím je, aby Slovensko patrilo do
euroatlantického priestoru, v ktorom sa nachádzame my a do ktorého aj
smerujeme. To znamená, aby sa Slovensko stalo súčasťou
Severoatlantickej aliancie na summite, ktorý bude tento rok na jeseň
v Prahe, a - samozrejme -, aby sa priblížilo aj k vstupu do Európskej únie," uviedol.
To sú všetko ciele, ktoré má podľa neho nový kabinet
pred sebou. "Chceme nadviazať na všetko dobré, čo nás spájalo
a vytvoriť - ak je možné - úplne bezproblémové vzťahy," zdôraznil
Svoboda. Podľa neho sú teraz vzťahy veľmi dobré a zostáva už len
premýšľať nad tým, ako ich ešte zintenzívniť. Jeho prvá zahraničná
cesta bude pravdepodobne viesť práve na Slovensko. "Myslím, že je to
krok úplne správny a symbolický," podotkol. V súvislosti s úsilím
Slovenska o vstup do NATO zohrá podľa Svobodu najdôležitejšiu úlohu
fakt, kto bude formovať novú vládu po septembrových voľbách.
"Takže Slovenská republika svojimi voľbami určite veľa ovplyvní, ale
netrúfnem si tvrdiť, že účasť vo vláde tej či onej politickej strany
by malo tie či oné fatálne následky. Závisí to hlavne od formovania
budúcej vlády, aby skutočne vstup do aliancie chcela," zdôraznil nový
šéf českej diplomacie. Nový český kabinet pod vedením premiéra
Vladimíra Špidlu (ČSSD) si kladie za cieľ aj rozvoj spolupráce
v rámci Visegrádskej štvorky (V4), ktorá začiatkom tohto roku
ochladla. Spôsobili to hlavne výroky bývalého maďarského premiéra
Viktora Orbána ohľadne zrušenie benešových dekrétov.
"Tú (spoluprácu) je potrebné prihriať. Z mnohých dôvodov. Nielen preto, že patríme do
tohto regiónu, ale aj z dôvodu toho, že koordinácia nášho postoja aj
vo vzťahu k EÚ je pozitívnym krokom," zdôraznil Svoboda. Pripustil,
že krajiny V4 pravdepodobne nebudú pri vstupe do Európskej únie úplne
synchrónne. "To ešte neznamená, že nemáme niektoré záujmy spoločné,"
zdôraznil. Uchádzači o členstvo v únii si podľa neho musia zvyknúť na
to, že aj v EÚ budú patriť k určitému typu štátov, či už podľa
veľkosti, prípadne regiónu, v ktorom sa nachádzajú. ä
"Povedie to k tomu, že by sme mali niektoré veci robiť v určitej harmonizácii
medzi sebou," podotkol Svoboda. Udržanie nadštandardných vzťahov so
Slovenskou republikou sa dostalo dokonca aj do koaličnej zmluvy, na
základe ktorej vznikla koaličná vláda ČSSD, KDU-ČSL a Únie
slobody-DEU. "Budeme rozvíjať spoluprácu v rámci visegrádskej
skupiny, nadštandardné vzťahy so Slovenskom a podieľať sa na boji
proti medzinárodnému terorizmu," píše sa v zmluve v kapitole
týkajúcej sa zahraničnej politiky.
České denníky sa venujú zadržaniu bývalého šéfa SIS
Praha 16. júla (TASR) - Zadržaniu bývalého šéfa Slovenskej
informačnej služby (SIS) Ivana Lexu v Juhoafrickej republike sa dnes
venujú všetky české denníky. Lidové noviny pripomínajú, že Lexa
patril ku kľúčovým postavám režimu premiéra Vladimíra Mečiara a bol
obvinený z niekoľkých trestných činov, okrem iného aj z únosu syna
bývalého prezidenta Michala Kováča. Lexa bol zadržaný v nedeľu po
tom, čo sa dva roky ukrýval v zahraničí.
Podľa Práva už juhoafrické orgány schválili jeho vydanie na Slovensko a začali sa prípravy na
jeho prevoz. Denník pripomína, že až doteraz sa špekulovalo, že Lexa
sa preukazuje diplomatickým pasom, v JAR ho ale zadržali s falošným
pasom. Lidové noviny pripomínajú, že slovenská opozícia začala
okamžite vládnu koalíciu obviňovať, že zatknutie je predvolebným
ťahom vládnych strán. Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský však
odmieta, že by išlo o predvolebný ťah. Podľa neho je nezmyslom
domnievať sa, že by chcela juhoafrická polícia pomáhať vládnej
koalícii v SR. Lexa viedol SIS v rokoch 1994-98 a podľa polície sa
podieľal na diskreditačnej kampani proti vtedajšiemu prezidentovi
Kováčovi, ktorá vyvrcholila v roku 1995 únosom jeho syna do Rakúska.
Podozrenie padlo na SIS, ale hlavný svedkovia prípadu buď zmizli
v zahraničí, alebo boli zavraždení. Lexa sa dostal do väzenia po
parlamentných voľbách v roku 1998, keď ho nová vládna koalícia vo
februári 1999 zbavila poslaneckej imunity. Po troch mesiacoch bol
prepustený a v máji 2000 sa objavili informácie, že zmizol
v zahraničí a požiadal o trvalý pobyt na ostrove Granada.
Lexu pravdepodobne z JAR vyhostia, nie vydajú
Pretória/Bratislava 16. júla (TASR) - Juhoafrické úrady, ktoré
v nedeľu zadržali bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS)
Ivana Lexu, sa teraz sústreďujú na prípravu vyhostenia z krajiny.
Podľa hovorkyne juhoafrického Interpolu Martiny Engelbrechtovej Lexu
zadržali pre podozrenie z ilegálneho pobytu na území Juhoafrickej
republiky (JAR) a až neskôr zistili, že slovenské úrady naňho vydali
zatykač. Hovorkyňa uviedla, že juhoafrické úrady nadviazali kontakt
so slovenskou stranou. Proces vyhostenia má však tú výhodu, že je
rýchlejší ako vydávanie podozrivého na základe zatykača.
Hovorkyňa uviedla, že Lexa pri zatýkaní v rekreačnom stredisku Umhloanga Rock
pri Durbane nekládol odpor a bol veľmi kooperatívny. Zadržaného
momentálne vypočúva polícia. Lexa po zatknutí uviedol, že má
vlastného právnika, uviedla hovorkyňa. Bližšie informácie o právnom
zástupcovi však nevedela povedať. Podľa hovorkyne je možné, že Lexa
na území JAR žil dva roky.
Dôkazy o tom, že by sa tam bol podieľal na nejakej trestnej činnosti
však neexistujú.
Lexa nekládol pri zatýkaní odpor a bol kooperatívny
Pretória 16. júla (TASR) - Bývalý šéf slovenskej tajnej služby
a poslanec NR SR Ivan Lexa nekládol v nedeľu v turistickom stredisku
Umhloanga Rocks vzdialenom približne 20 km severne od Durbanu, ktorý
leží na pobreží Indického oceánu v provincii KwaZulu Natal, žiaden
odpor. Pán Lexa bol veľmi kooperatívny a uviedol, že svojho advokáta
už má, potvrdila pre TASR hovorkyňa juhoafrickej ústredne Interpolu
v Pretórii Martine Engelbrechtová. Spresnila, že k zadržaniu bývalého
šéfa SIS nedošlo na miestnom letisku, ako to doteraz uvádzali
niektoré médiá, ale v spomínanom turistickom stredisku.
Zo zatknutia exšéfa SIS nie sú zatiaľ k dispozícii žiadne fotografie. Zásah
juhoafrických kriminalistov nezvečnila ani americká agentúra AP, od
ktorej odoberá fotoservis väčšina juhoafrických printových médií.
Fotografie nemá k dispozícii ani juhoafrická agentúra SAPA, ktorá to
potvrdila pre TASR. Na druhej strane však o zadržaní Lexu informovalo
dnes a v pondelok v JAR viacero miestnych a celoštátnych denníkov.
Noviny Businesse Day, vychádzajúce v anglickom jazyku, napríklad
v titulku uvádzajú, že "bývalého šéfa slovenskej tajnej služby
dolapili v Južnej Afrike". "Bývalý slovenský špión bol v Južnej
Afrike," píše v afrikánčine vychádzajúci denník City Press a podobne
informujú aj ďalšie afrikánske denníky Beeld a Die Burger. Všetky
médiá spomínajú známe fakty o úteku Lexu do cudziny a jeho údajných
trestných činoch, ktorých sa mal dopustiť v SR.
K Lexovi pristupujú v Juhoafrickej republike ako k ilegálnemu
imigrantovi
Pretória/Bratislava 16. júla (TASR) - Juhoafrické úrady, ktoré
v nedeľu zadržali bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby
(SIS) Ivana Lexu, sa teraz sústreďujú na prípravu jeho vyhostenia
z krajiny. "Pristupujeme k nemu ako k ilegálnemu imigrantovi. Bude
deportovaný do krajiny pôvodu," povedala hovorkyňa juhoafrickej
polície Mary Martins-Engelbrechtová. Polícia Lexu zadržala
v rekreačnom stredisku Umhlanga Rocks pri Durbane pre podozrenie
z ilegálneho pobytu na území Juhoafrickej republiky (JAR) a až neskôr
sa zistilo, že slovenské úrady naňho vydali zatykač.
Okrem Lexu nedošlo v súvislosti s prípadom k zadržaniu žiadnej inej osoby,
dodala. Pôvodné informácie hovorili o tom, že Lexu zadržali po tom,
čo predložil falošný pas. Na otázku TASR, o pas ktorej krajiny išlo,
hovorkyňa spresnila, že dôvodom zadržania bola skutočnosť, že Lexa
pri sebe nemal žiadne doklady. Hovorkyňa uviedla, že juhoafrické
úrady sú v kontakte so slovenskou stranou. Proces vyhostenia má podľa
hovorkyne tú výhodu, že je rýchlejší ako vydávanie podozrivého na
základe zatykača. "Myslím, že jeho (Lexov) návrat na Slovensko bude
rýchlejší a jednoduchší, ak bude deportovaný, lebo proces vydávania
je oveľa dlhší," povedala hovorkyňa v telefonickom rozhovore pre
TASR. Juhoafrické úrady budú Lexu v súlade s miestnou legislatívou
zadržiavať až do jeho vydania na Slovensko.
Podľa hovorkyne juhoafrické cudzinecké zákony nestanovujú žiaden časový limit pre
zadržiavanie pred vyhostením. Časový harmonogram návratu ešte
nestanovili a presun Lexu je predmetom rokovaní. Pred transportom
bude okrem iného potrebné dať do poriadku Lexove dokumenty. Ako dlho
bude celý proces trvať, je podľa hovorkyne ťažké povedať: "Môže to
byť pár dní, môže to byť týždeň alebo dva," uviedla. Ako dodala,
pravdepodobný scenár presunu spočíva v tom, že juhoafrickí
predstavitelia budú Lexu sprevádzať na Slovensko. Hovorkyňa
pripustila, že proces vydávania by sa mohol skomplikovať.
V súvislosti s možnosťou, že Lexa by mohol mať okrem slovenského aj
občianstvo inej krajiny, by príslušné rozhodnutie muselo urobiť
juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí. Hovorkyňa však
zdôraznila, že momentálne sa uvažuje len o Lexovom vydaní na
Slovensko. O prípadnej žiadosti o udelenie politického azylu by
rozhodovalo ministerstvo vnútra, Ivan Lexa však takýto úmysel
nenaznačil, dodala. Lexa pri zadržiavaní nekládol odpor a bol veľmi
kooperatívny. Zadržaného previezli do Pretórie, kde ho vypočúva
polícia. Lexa po zatknutí uviedol, že má vlastného právnika, uviedla
hovorkyňa. Bližšie informácie o právnom zástupcovi nevedela povedať,
s tým, že pravdepodobne však ide o občana JAR.
Podľa Martins-Engelbrechtovej je možné, že Lexa sa na území JAR ukrýval
takmer dva roky. Na otázku, o jeho možnom zapojení do kriminálnych
aktivít na území JAR hovorkyňa uviedla, že tamojšia polícia o tom
zatiaľ nemá žiadne informácie. "Aj keď túto možnosť nemôžem vylúčiť,
doteraz sme nezískali žiadne dôkazy, ani nič v súvislosti s touto
možnosťou," povedala.
Okrem Lexu sú v juhoafrických väzniciach ďalší dvaja slovenskí občania
Pretória 16. júla (TASR) - Okrem bývalého riaditeľa Slovenskej
informačnej služby Ivana Lexu sú v súčasnosti v juhoafrických
väzniciach ďalší dvaja občania SR, ktorých vlani v decembri Oblastný
súd v juhoafrickom Clanwilliane za nedovolený odchyt, prechovávanie
a prevoz chránených živočíchov - 113 korytnačiek ostroprstých odsúdil
na peňažitý trest vo výške 168.000 randov (približne milión Sk) alebo
dva roky odňatia slobody. Slovenskí občania M. K. a M. J. sú vo
väzení vo Forbes v Západnom Kapsku a mali by zostať väznení až do
decembra tohto roku - pokiaľ nevyužijú možnosť zaplatiť rozdiel
vyrubenou pokutou a vykonanou časťou trestu odňatia slobody, čím by
ich juhoafrické úrady prepustili na slobodu. TASR to dnes potvrdil
prvý tajomník veľvyslanectva SR v JAR Robert Kirnág.
Ako ďalej zdôraznil, slovenské veľvyslanectvo nebolo informované štandardným
spôsobom o zatknutí Lexu, ktorý sa podľa najnovších správ pre TASR
nachádza už vo vyšetrovacej väzbe v Pretórii. "Veľvyslanectvo nie je
zapojené do procesu deportácie Ivana Lexu a nebolo informované, ako
obvykle, o jeho zatknutí. Išlo o špeciálny prípad," zdôraznil ďalej
Kirnág. Ako TASR informovala hovorkyňa juhoafrického Interpolu Mary
Martins-Engelbrechtová, exriaditeľ SIS sa už nachádza v policajnej
vyšetrovacej väzbe. Pomery v juhoafrických väzniciach sú veľmi
tvrdé: násilnosti a sexuálne obťažovanie sú na dennom poriadku.
Medzi väzňami je rozšírená choroba AIDS. Spomenutí dvaja slovenskí
pašeráci sa už v prvých dňoch väzby svojej advokátke sťažovali na
obťažovanie zo strany iných väzňov. Slovákov zadržali príslušníci
špeciálneho útvaru vlani v polovici novembra pri nedovolenom odchyte
chránených korytnačiek ostroprstých pri Lambert´s Bay, keď
kontrolovali ich zaparkované auto. Plazy mali ukryté v kufroch,
taškách a dokonca v pančuchách.
Kadlečíková rokuje v Turecku o európskej a bilaterálnej spolupráci
Ankara 16. júla (TASR) - Skúsenosti s integračným procesom do
Európskej únie boli hlavným bodom programu dnešného stretnutia
slovenskej vicepremiérky pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej
s jej tureckým kolegom Mesutom Yilmazom v Ankare. Obe strany hovorili
predovšetkým o otázkach spoločnej poľnohospodárskej politiky
a priamych platieb, uviedla pre TASR Kadlečíková. Tureckí partneri sa
podľa nej zaujímali o postup Slovenska v tejto otázke i o prekážky,
ktoré by mohli zabrzdiť proces rozšírenia EÚ.
Témou rozhovorov bola niekoľkokrát aj otázka Cypru, ktorá zaujímala najmä tureckých
predstaviteľov. Podpredsedníčka slovenskej vlády pre európsku
integráciu ich ubezpečila, že SR zastáva názor Európskej komisie,
podľa ktorej vyriešenie problému Cypru súvisí bezprostredne
s rozšírením EÚ. Druhý okruh otázok sa týkal bilaterálnej spolupráce
medzi Tureckom a SR, predovšetkým pokiaľ ide o podporu Ankary
slovenským integračným ambíciám do NATO. Kadlečíková zdôraznila, že
Turecko zohráva významnú úlohu v rámci Severoatlantickej aliancie,
keď prevzalo velenie vojsk NATO v Afganistane po Veľkej Británii.
Ankara už viackrát zdôraznila, že plne podporuje vstup Slovenska do
NATO. V tejto oblasti pretrváva medzi oboma krajinami intenzívna
spolupráca. Záujem však je aj o výraznejšiu obchodnú výmenu, najmä
v oblasti exportu tureckých textílii, čerstvého ovocia, zeleniny
a ďalších komodít. Slovensko prejavilo záujem o posilnenie spolupráce
a poskytnutia kapacít v oblasti vodného hospodárstva a závlah, čo
turecká strana prijala s veľkým záujmom. Kadlečíková pricestovala na
návštevu Turecka v pondelok na pozvanie Yilmaza a do vlasti sa vráti
v stredu. Podľa pôvodného plánu sa mala stretnúť aj s prezidentom
Ahmetom Necdetom Sezerom, ten však v týchto dňoch vedie dôležité
rokovania v úsilí o vyriešenie vzniknutej vládnej krízy v Turecku.
V stredu sa slovenská vicepremiérka stretne aj s tureckým ministrom
poľnohospodárstva Husnuom Yusufom Gokalpom.
