BRATISLAVA. Chýbajúce profesie v armáde a nedostatok mužov v aktívnych zálohách. Pre tieto dva dôvody sa v Česku začala vášnivá diskusia o možnom obnovení odvodov brancov.
„O obnovení odvodov v súčasnosti neuvažujeme,“ povedal hovorca nášho ministerstva obrany Ivan Rudolf. Spomínané problémy sú však v našej armáde ešte väčšie.
Česká armáda dokáže zaplatiť cvičenia a mesačnú päťstokorunovú odmenu pre 1200 záložníkov. Tamojšia generalita upozorňuje, že v prípade rozsiahlych živelných pohrôm alebo pri vojenskej hrozbe to stačiť nebude.
Papierové zálohy
Fakty
Armáda 2011
vojaci: 14 745 (53 037)
zamestnanci: 4451 (12 159)
tanky: 30 (995)
obrnené vozidlá: 240 (1370)
delá: 121 (1058)
bojové lietadlá: 15 (146)
vrtuľníky: 29 (36)
rozpočet: 759 miliónov eur (272 miliónov eur)
V zátvorke porovnanie s rokom 1993.
Naša armáda môže kolegom závidieť aj to. Ministerstvo obrany síce už roky plánuje výdavky na sedemsto až osemsto ľudí v aktívnej zálohe, tí však existujú iba na papieri.
„Vojaci v zálohe sa vzhľadom na dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov nezúčastňujú na cvičeniach ani nedostávajú žiadnu odmenu,“ priznáva Rudolf.
Lepšie to nie je ani s chýbajúcimi profesiami. Armáde sa dlhodobo nedarí regrutovať lekárov, právnikov, spojárov či odborníkov na informačné technológie.
„V situácii, keď nemáme na chod jestvujúcich ozbrojených síl, je to podružný problém,“ vraví Rudolf.
Branci zostávajú
Tak ako Česko, ani Slovensko brannú povinnosť po profesionalizácii armády nezrušilo. Dodnes platí pre mužov, ktorí v danom roku dovŕšia 19 rokov, odvody sú však zredukované iba na čas ohrozenia.
Ortieľ „zdravotne spôsobilý a odvedený“ si tak od konca základnej vojenskej služby, ktorý ohlásil minister obrany z SDKÚ Juraj Liška na festivale Pohoda, nemuselo vypočuť už šesť ročníkov mladých mužov.
Slovenská armáda má dnes vyše 14-tisíc vojakov, štyrikrát menej ako v roku 1993. V zahraničných misiách pôsobí 574 z nich.

Beata
Balogová
